Podnikateľ je zatiaľ neprávoplatne odsúdený na päť rokov väzenia za to, že si neoprávnene dal od štátu vyplatiť vratky takmer za dva milióny eur. Právnici tvrdia, že zastaviť prípadne zvrátiť takéto prepisy nie je jednoduché, pokiaľ o prepadnutí majetku nerozhodne súd. To sa zatiaľ nestalo. Bratislavský podnikateľ si tak môže nakladať s vlastným majetkom, ako chce.
Bašternáka odsúdil na 5-ročné väzenie okresný súd Bratislava II v novembri tohto roka, jeho obhajca podal odvolanie. Argumentoval, že v prípade neviny jeho klienta je situácia jednoduchá, lebo Bašternák vyhlásil, že je vinný a v zákonnej lehote uhradil trenčianskemu daňovému úradu začiatkom roka 1,7 milióna eur podľa unesenia o vznesení obvinenia. Podľa neho tým trestnosť činu zanikla.
Ešte pred novembrovým rozsudkom sa však dostali na verejnosť informácie, že Bašternák darovacou zmluvou previedol značnú časť majetku na manželku a jemu blízke osoby. Ponechal si byt v komplexe Bonaparte, ktorý si prenajíma expremiér a šéf Smeru Robert Fico. Presuny majetku spustili vlnu pochybností, že podnikateľ sa chce vyhnúť prípadným postihom, ktoré môžu vzísť aj z iných káuz, za ktoré ešte pred súdom nestál.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) reagoval, že štát má možnosť, ako takýmto účelovým prepisom predísť. Naznačil dva spôsoby. Prvým je zaistenie majetku, ktoré pri kauze s vratkami mohol podľa ministra urobiť daňový úrad. „Už sám daňový úrad ešte mimo trestného konania môže zablokovať majetok. Neudialo sa to ani v prípravnom konaní, čo je škoda,“ uviedol minulý týždeň minister.
Druhú možnosť vidí Gál v tzv. odporovateľnom právnom úkone. „Poznáme odporovateľný právny úkon, keď sa dlžník účelovo zbavuje majetku, aby svojho veriteľa ukrátil, tak taký úkon môže byť vyhlásený za neplatný. Je to inštitút, ktorý nie je často využívaný,“ objasnil Gál.
Na výroky ministra Gála reagovala Finančná správa, tá tvrdí, že v prípade vratiek urobila, čo mohla. Po tom, čo Bašetrnák vrátil štátu 1,7 milióna eur, si daňový úrad vymáha sumu 246-tisíc eur. Daniari tvrdia, že nemôžu zablokovať imanie, ktoré je vyššie ako nedoplatok.
„Finančná správa môže vymáhať iba daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Záložné právo môže správca dane zriadiť len na zabezpečenie daňového nedoplatku, pohľadávky alebo pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. Musí však dbať na zásadu primeranosti – t .j. len do výšky daňového nedoplatku. Správca dane teda nemôže blokovať majetok, ktorého hodnota je vyššia ako vymáhaný daňový nedoplatok,“ uviedla Finančná správa v stanovisku.
K stanovisku daniarov sa prikláňa Lukáš Michaľov, advokát zaoberajúci sa trestným právom. Ten pripomenul, že keďže nepozná spisový materiál, môže zaujať názor len na základe verejne dostupných informácií.
"Obžalovaný je trestne stíhaný pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Pri daňových trestných činoch nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom, ktorý priamo vyplýva z daňových zákonov. Preto sa domnievam, že v tomto prípade nebol zaistený jeho majetok. Podľa verejne dostupných informácií obžalovanému nebol uložený žiaden trest majetkovej povahy, a preto nie je obmedzený v možnosti nakladať so svojím majetkom. Z uvedeného dôvodu sa môže javiť súčasná trestnoprávna úprava ako propáchateľská, avšak orgány činné v trestnom konaní a súd môžu postupovať len v intenciách zákona. To však platí v rovine trestnoprávnej,“ objasnil Michaľov.
Ani druhá Gálova cesta – odporovateľný právny úkon, nie je momentálne realizovateľná. O jeho uplatnení musí podľa odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej rozhodnúť súd. „Vina tam konštatovaná bola, súd mu však neuložil prepadnutie majetku,“ pripomenula Kurilovská verdikt bratislavského súdu.
Denník Pravda sa ministra opýtal, ako presne myslel použitie odporovateľného právneho úkonu, keďže Bašternákovi súd na majetok nesiahol. Jeho tlačové oddelenie odpovedalo, že vyjadrenie pána ministra sa týka hypotetickej situácie, keď by bol obžalovanému uložený trest prepadnutia majetku. „Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým sa uložil trest prepadnutia majetku, je podkladom pre začatie konkurzného konania. V konkurzom konaní by bolo možné odporovať právnym úkonom obžalovaného, ktorými účelovo zmenšoval svoj majetok,“ dodal komunikačný odbor.
Jaroslav Čollák, odborný asistent na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach hovorí, že z pohľadu štátu pri možnej snahe o zvrátenie právnych následkov prevodov majetku Bašternákom prichádzajú do úvahy viaceré korekčné právne inštitúty. Efektívnejší spôsob vidí Čollák v inštitúte zákazu zneužitia práva. „Ten v podmienkach občianskeho práva smeruje k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo právo zneužité. Zneužívané právo musí byť vykonané v rozpore s jeho účelom, sociologickým, ekonomickým a právnym určením a musí mať účel poškodiť alebo inak negatívne zasiahnuť do právneho postavenia tretieho subjektu. Prirodzene, otázka posúdenia existencie týchto skutočností je závislá na skutkovom a právnom posúdení konajúceho súdu,“ uzavrel odborný asistent.
Minister Gál sa rozhodol ísť cestou novely zákona o zaisťovaní majetku, ktorú predstaví na jar. V nej by mali byť podľa neho odstránené technické nedostatky tak, aby v prípade podobnom ako Bašternákov mohli daniari alebo iné orgány činné v trestnom konaní majetok zablokovať.