LGBTI ľuďom pomôže špeciálna poradňa

S akými problémami sa LGBTI ľudia na vás najčastejšie obracajú?

Sú to problémy spojené napríklad s „coming outom“, čiže sa rodičom a blízkym boja zdôveriť s tým, že sú gejovia, lesby alebo bisexuálni ľudia. Na poradňu sa obracajú aj vtedy, ak zažili násilie, šikanu, diskrimináciu. Transrodoví ľudia zase hľadajú zdravotnícku pomoc, ktorá by bola rešpektujúca a pomohla by im prechádzať tranzíciou (zmenou pohlavia, pozn. red.). Viacerí hľadajú aj psychoterapiu, čiže im poskytujeme aj bezplatné psychoterapeutické sedenia.

Je o služby poradne záujem?

Rozbiehame sa, podľa mňa záujem majú. Od začiatku októbra sa nám ozvalo viac ako 50 klientov a klientok. Niektorí opakovane, iní chcú len nejaké konkrétne informácie, alebo je to iba jednorazová záležitosť. Poradenstvo poskytujeme telefonicky aj on-line, cez on-line chat, nemusí to byť len osobné poradenstvo. Tiež nás môžu kontaktovať cez kontaktný formulár na našej stránke.

Fakt, že táto menšina sa často stretáva s násilím či so šikanovaním, vyplýva aj z prieskumu, ktorý tento rok zverejnila Iniciatíva Inakosť. Prieskum hovorí aj o tom, že len minimum ľudí nahlási takúto negatívnu skúsenosť na nejakej inštitúcii, predovšetkým na polícii. Povzbudzujete vo vašej poradni klientov, aby sa nebáli trestné činy nahlasovať?

Ľudia s takýmto problémom sa väčšinou ozvú až po dlhšom čase od takéhoto činu. Samozrejme, poskytujeme im aj právne poradenstvo, dávame im možnosť, že s nimi naša právnička spíše trestné oznámenie. Donútiť ich nemôžeme, no povzbudzujeme ich v tom, aby takéto činy ohlasovali. Ale je to náročné. Vždy sme na strane klienta, klientky a ide nám o to, aby rozhodnutia robili bezpečne.

Panuje u nich nedôvera v políciu, inštitúcie?

Určite áno. Žiaľ sám som počul niektoré prípady, keď polícia nezareagovala dobre. Napríklad bol napadnutý človek a namiesto toho, aby to policajti riešili, donútili ho, aby vec neriešil, znechutili mu to tým, že to celé bude komplikované, možno aj on sám z toho bude mať poťahovačky a podobne. Čiže sa toho chceli ako keby zbaviť.

Takže polícia sa drží stereotypov?

Takto priamo by som to neformuloval. Myslím si, že doba je už taká, že priamo im na tej polícii nevynadajú. Skôr je problém v tom, že ich problémy zľahčujú.

Zhruba polovica klientov, ktorá sa vám zatiaľ do poradne ozvala, hľadali informácie o prístupe k zdravotnej starostlivosti, o tom, ako postupovať pri zmene mena, priezviska, rodného čísla či dokladov. Je informovanosť v tejto oblasti na Slovensku nedostatočná? Je problém dostať sa k takýmto informáciám?

Áno, tieto informácie nie sú dostupné v rámci verejných inštitúcií. Poskytujú ich iba mimovládne organizácie, ktoré sa tejto téme špecificky venujú a majú aj kontakty na konkrétnych lekárov, lekárky, sexuológov, sexuologičky. A tých je naozaj veľmi málo.

Obracajú sa na vás aj rodičia transrodových detí. Čo trápi ich?

Zaujíma ich to, ako sa dá riešiť situácia ich dieťaťa, ako prebieha tranzícia – čo všetko by ich dieťa malo podstúpiť, keď si chce prepísať rod. Samozrejme, zaujíma ich aj to, ako komunikovať so školou. Lebo tieto deti môžu mať v škole problémy, napríklad, ak sa dieťa nechce nazývať mužským menom ale ženským, ale v škole majú stále uvedený mužský rod. Je dôležité vedieť so školou komunikovať, aby to akceptovali a vedeli, ako sa majú k takémuto dieťaťu správať.

Prečo ste sa rozhodli založiť poradňu?

Z prieskumu Iniciatívy Inakosť vyplynulo, že pomoc pre LGBTI nie je úplne dostupná. Predtým tu bolo Queer centrum, ktoré však momentálne nefunguje. Ako keby tu bolo v tejto problematike vákuum. Dostupné boli aj nejaké zdroje z Európskeho sociálneho fondu, ktorý nás v tomto smere podporil, čiže sme sa to snažili využiť. Verím, že ľudia získajú voči našej poradni dôveru a budú nás kontaktovať.