Medzi kandidátmi prevažujú sudcovia. Z Najvyššieho súdu sú šiesti, z krajských súdov štyria, z okresných súdov traja a predseda Špecializovaného trestného súdu. Kandiduje šesť advokátov, dvaja exekútori, jeden notár a jeden prokurátor, osem právnikov z akademickej obce, zamestnanec Centra právnej pomoci či kancelárie Ústavného súdu.
Najznámejšie mená sú spájané s politikou. Okrem expremiéra Fica o funkciu zabojujú poslanec za Most-Híd Peter Kresák, advokát a zakladateľ strany Sieť Radoslav Procházka, niekdajší ústavný sudca a bývalý poslanec za stranu ANO Ján Drgonec, dve štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner (Most-Híd) a Monika Jankovská (Smer).
Fico sa k svojej kandidatúre zatiaľ nevyjadruje. Vo svojom motivačnom liste, ktorý zverejnila Národná rada, vysvetľuje, že Ústavný súd je najvýznamnejšou súčasťou ústavného systému ochrany základných ľudských práv a slobôd a práve na ne sa od začiatku svojej profesionálnej kariéry orientoval. „Neskôr som ako predseda vlády rázne presadzoval uplatňovanie ústavných princípov, čoho dôkazom je široká úroveň demokracie na Slovensku a akceptovanie plurality názorov,“ pripomenul s tým, že všetky princípy uplatňované počas jeho viac ako tridsaťročnej praxe právnika a politika by rád využil aj na Ústavnom súde.
Prezident Andrej Kiska na zverejnený zoznam kadidátov reagoval tým, že poslanci majú dostatok uchádzačov a verí, že sa im podarí zvoliť 18 tak, ako to predpokladá ústava. Kiska plánuje využiť svoje právo a na verejné vypočutie kandidátov vyšle svojho zástupcu. Pripomenul, že má len dve požiadavky na kandidátov, a to sú odbornosť a morálka. „Medzi 40 uchádzačmi o post ústavných sudcov vidím takých, ktorých by som do funkcií s radosťou vymenoval, ale aj takých, ktorých by som nevymenoval nikdy,“ zdôraznil. K jednotlivým menám sa nevyjadroval. Prezident si pri menovaní ústavných sudcov sám vyberie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu.
Politický analytik Ján Baránek považuje prezidentove vyjadrenie za dosť všeobecné. „Vety, že doterajší život kandidátov má vypovedať o ich charaktere a že niekoho by nevymenoval nikdy, by do istej miery mohli determinovať problém s vymenovaním Fica, aj keď sa k nemu explicitne nevyjadril. Svojím vyhlásením chcel niečo naznačiť, ale vlastne nenaznačil nič,“ konštatoval analytik, ktorý pripúšťa, že Kiskova opatrnosť mohla byť aj dôsledkom dohody so Smerom.
Baránek pripúšťa dohodu
„Myslím si, že medzi nimi môže dôjsť k nejakej zákulisnej dohode. Jednak by Kiska prišiel o politického rivala, keďže sa chystá vstúpiť do parlamentnej politiky a tiež netreba zabúdať, že má nejaké daňové problémy. Keby Fica vymenoval, mal by s ním pokoj. Potešila by sa tiež opozícia, ktorej by bol Fico vo voľbách silným súperom, aj keď nahlas budú tvrdiť, že Fico nemá na Ústavnom súde čo robiť. Bude to však pre prezidenta ťažká úloha, lebo jeho menovaním by zožal ťažkú kritiku,“ zhodnotil Baránek.
Opozícia odmieta iba Ficovu kandidatúru. Najsilnejšia opozičná strana SaS žiada opozíciu aj Most-Híd, aby sa nezúčastnili na hrách, ktoré by mohli viesť k ovládnutiu Ústavného súdu stranou Smer. Liberáli navrhujú namiesto tajnej verejnú voľbu.
Vo funkcii na Ústavnom súde končí aj jeho šéfka Ivetta Macejková. „Po skončení môjho funkčného obdobia mám v pláne pokračovať v pôsobení na Najvyššom súde, odkiaľ som bola uvoľnená na výkon funkcie predsedníčky Ústavného súdu,“ potvrdila pre Pravdu Macejková.
Všetci prihlásení kandidáti podstúpia vypočutia pred parlamentným ústavnoprávnym výborom, ktoré sú plánované od 22. do 25. januára. Národná rada o nich bude v tajnom hlasovaní rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 29. januára. Potom príde na rad prezident.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.