Z celkovej odhadovanej finančnej investície v nasledujúcich piatich rokoch vo výške minimálne 34,2 milióna eur sa predpokladá krytie z programov spolufinancovaných z Európskych investičných štrukturálnych fondov vo výške 28,4 milióna eur. Celková výška regionálneho príspevku bude 2,215 milióna eur. Vláda tiež schválila aktualizované akčné plány Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020.
Podobne ako na predošlých výjazdových rokovaniach, aj v Levoči vláda vyčlenila pre okres dotáciu milión eur, ktorú priamo na zasadnutí ešte navýšila o 215-tisíc eur. Rozdelená je na rôzne účely pre mestá a obce okresu, športové kluby, neziskové organizácie a cirkvi. Najvyššia dotácia ostane v meste Levoča, 230-tisíc eur pôjde na rekonštrukciu a obnovu ulíc Sadová a križovatky Sadová – Športovcov a Ovocinárska. Mesto Spišské Podhradie dostane 135-tisíc eur na rekonštrukciu budovy Základnej umeleckej školy. Ďalších 60-tisíc eur pôjde na rekonštrukciu ústredného vykurovania a rozvodov teplej úžitkovej vody v kultúrnom dome v obci Granč – Petrovce. Priamo na rokovaní ešte vláda okrem iného vyčlenila 35-tisíc eur pre Internátnu školu pre nevidiacich v Levoči, a to na odstránenie bariér, sumou 48-tisíc prostredníctvom Prešovského samosprávneho kraja vláda pomôže lyžiarskemu stredisku Nordic centrum na kúpu techniky, ktorá práve počas tejto sezóny zlyhala, a obec Spišský Hrhov dostane 40-tisíc eur na vytvorenie tréningového centra pre tvorbu sociálnych podnikov.
Okres Levoča bol zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov 25. apríla 2018. Dôvodom je dlhodobo evidovaná vysoká miera nezamestnanosti. Tá v nateraz posledne zverejnenej štatistike Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za november roka 2018 bola v okrese Levoča 8,5 percenta, kým celoslovenský priemer je 5,09 percenta.
Aktualizovaný akčný plán má znížiť rozdiely medzi Rómami a väčšinovou populáciou
Znížiť rozdiely medzi Rómami a väčšinovou populáciou vo vzdelanostnej úrovni, v zamestnanosti, zdravotnom stave, dostupnosti bývania či podporiť finančnú inklúziu marginalizovanej komunity sú ciele aktualizovaného akčného plánu Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. Akčné plány stanovujú krátkodobé plány jednotlivých aktérov politík, ktoré smerujú k dlhodobým a globálnym cieľom obsiahnutým v stratégii. Dokument, ktorý predložila ministerka vnútra Denisa Saková v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Ábelom Ravaszom vláda na dnešnom rokovaní schválila.
Znížiť rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie navrhuje aktualizovaný akčný plán zlepšením prístupu detí, žiakov a študentov z rómskej komunity ku kvalitnému vzdelaniu na všetkých vzdelávacích stupňoch. Rozdiely v oblasti zamestnanosti by sa mali riešiť zlepšením prepojenia odbornej prípravy a vzdelávania s trhom práce, skvalitnením a rozšírením služieb zamestnanosti a zlepšením kvality a dostupnosti asistenčných služieb. Rozdiely v zdravotnom stave by sa mali regulovať prístupom ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a k ochrane a podpore dobrého zdravia či k prevencii chorôb.
Medzi vytýčenými cieľmi je aj podpora odstraňovania rezidenčnej segregácie Rómov. Na zníženie rozdielov v dostupnosti a kvalite bývania a základnej infraštruktúrnej vybavenosti medzi priemerom populácie a príslušníkmi rómskej komunity uvádza aktualizovaný akčný plán čiastkové ciele, napríklad zvýšenie podielu príslušníkov tejto komunity v legálnych obydliach, skvalitnenie výkonu sociálnej práce v oblasti bývania či skvalitnenie zberu a analýzu dát o ich bývaní. Podporiť finančnú inklúziu marginalizovaných rómskych komunít by sa malo podľa tohto dokumentu prostredníctvom zvýšenia finančnej gramotnosti, zlepšenia prístupu k finančným službám, ochranou pred činnosťou úžerníkov a nelegálnymi praktikami úverových spoločností a sprístupnením nástrojov oddlžovania.
V záujme zabezpečenia aktívnej participácie a spolupráce všetkých relevantných subjektov boli zriadené pracovné skupiny pre jednotlivé oblasti pozostávajúce zo zástupcov príslušných ministerstiev, akademickej obce a zástupcov mimovládnych organizácií.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo uplatnených 48 pripomienok, z toho 23 zásadných, z ktorých bolo na základe rozporových konaní 13 preklasifikovaných na obyčajné pripomienky. Pripomienky boli zapracované aj na základe výsledkov rozporových konaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Konferencie biskupov Slovenska v súlade s priloženým vyhodnotením medzirezortného pripomienkového konania. Materiál na rokovanie vlády predložili s jedným rozporom s Konferenciou biskupov Slovenska a s dvoma rozpormi s občianskym združením Poradňa pre občianske a ľudské práva.