„Úrad prezidenta si vážim, ale prezident zo svojej pozície nemôže zabezpečiť výkon spravodlivosti ani lepšie fungovanie štátu, ani potláčať korupciu. Nemá na to v súčasnej dobe právomoci. Dosiahnuť sa to dá len v nových parlamentných voľbách a s novou vládou,“ uviedla.
Podľa Remišovej existuje reálna hrozba trieštenia hlasov pre kandidátov pravicového spektra. Opakovane vyzvala kandidátov, aby rokovali o spoločnom kandidátovi, v prospech ktorého sa všetci vzdajú. OĽaNO podľa nej chce spájať a nie rozdeľovať. Remišová neuviedla, či v prípade, ak sa trojica kandidátov Róbert Mistrík, Zuzana Čaputová a František Mikloško nedohodne na spoločnom kandidátovi, postaví OĽaNO svojho kandidáta. Podľa nej je v záujme hnutia, aby sa trojica dohodla na jednom kandidátovi, ktorého potom OĽaNO podporí.
Mikloško odmieta diskutovať s Matovičom
František Mikloško v stanovisku pre médiá uvádza, že jeho kandidatúra sa nikdy nevymedzovala voči kandidátom jednotlivých politických strán. Je rád, že jeho demokratickí protikandidáti Zuzana Čaputová a Robert Mistrík uznali, že celá kampaň za vzdanie sa prezidentskej kandidatúry bola zavádzajúca. Pokiaľ ide o iniciatívu Igora Matoviča, nevie si predstaviť, že aj po skúsenosti, keď v minulosti jeho a ďalších politikov posielal na detektor lži – o čom by mal s ním pri okrúhlom stole diskutovať.
Obáva sa Šefčoviča
„Ak sa Maroš Šefčovič stane prezidentom, tak vymenuje Roberta Fica nielen za ústavného sudcu, ale aj za predsedu ústavného súdu a toto je reálna hrozba pre Slovensko,“ uviedla Remišová.
Podľa Remišovej je „takmer istá vec“, že do prezidentských volieb sa zapojí aj šéf parlamentu a predseda SNS Andrej Danko. „Keby sme mali apelovať na jeho česť, už dávno by nebol predsedom parlamentu. To, že bude kandidovať za prezidenta z postu druhého najvyššieho ústavného činiteľa, čo k tomu mám povedať,“ uviedla.
Danko 10. januára uviedol, že k tomu, či bude kandidovať za prezidenta, sa vyjadrí po rozhodnutí predsedníctva Slovenskej národnej strany. „Do konca januára sa vyjadrím,“ uviedol a dodal, že akékoľvek by bolo rozhodnutie, on kampaňovať nebude.
Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 16. marca. Ak ani jeden z kandidátov na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo volieb hlavy štátu bude v sobotu 30. marca 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska je vo funkcii do polovice júna 2019. Spomedzi doteraz známych kandidátov má podporu strán SaS a Spolu vedec Róbert Mistrík, Sme rodina postavila do súboja Milana Krajniaka, o post má záujem aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba.
Spomedzi koaličných strán je známy iba kandidát Mosta-Híd Béla Bugár. Pri Smere sa spomína eurokomisár Maroš Šefčovič. Kandidovať sa chystajú aj advokátka Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), sudca Štefan Harabin, občiansky kandidát Radovan Znášik, analytici Juraj Zábojník a Eduard Chmelár, Róbert Švec zo Slovenského hnutia obrody aj podnikateľka Bohumila Tauchmanová. Kandidatúru ohlásila riaditeľka módnej televízie Gabriela Drobová. Pôvodne bol medzi možnými kandidátmi i svedok únosu Michala Kováča ml. Oskar Fegyveres, ktorý sa však v novembri vzdal v prospech Františka Mikloška.
VIDEO: Aj o Marošovi Šefčovičovi ako prezidentskom kandidátovi diskutovali v relácii Ide o Pravdu Erik Tomáš a Igor Matovič.VIDEO: Vlani v polovici decembra odpovedala Remišová na otázku k svojej možnej kandidatúre na funkciu prezidenta inak ako teraz.