Spoza mreží sa na podmienku môžu dostať odsúdení, ktorí pred spáchaním trestného činu nesedeli vo väzení a majú za sebou polovicu trestu. Takým súd nariadi elektronickú kontrolu na slobode. Zmeny obsahuje novela Trestného zákona, ktorá platí od tohto januára.
Podľa ministerstva spravodlivosti sa už začali procesy zamerané na premenu trestu 217 odsúdených. Koncom roka 2018 bolo vo väzniciach celkom 1 900 ľudí, ktorí by mohli novú možnosť využiť. Ročne je u nás takýmto spôsobom monitorovaných v priemere iba okolo 40 odsúdených.
Elektronická kontrola má okrem sociálneho aj ekonomický rozmer. „Ročné náklady na odsúdeného vo väzení sú približne 15-tisíc eur, naproti tomu náklady na odsúdeného v treste domáceho väzenia sú približne 500 eur ročne,“ uviedla Denisa Gerši z tlačového oddelenia ministerstva.
„O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami rozhoduje súd len na návrh riaditeľa ústavu, v ktorom sa trest vykonáva,“ spresnil Adrián Baláž zo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Takéto návrhy sa pripravujú napríklad v ústave Bratislava u troch odsúdených, v Prešove u štyroch.
Baláž dodal, že okrem formálnych náležitostí pri žiadostiach sa bude posudzovať aj to, či je prognóza resocializácie u väzňa priaznivá. Dotyčný by nemal mať evidovaný nezahladený disciplinárny trest počas výkonu trestu. Predpokladá sa tiež, že nie všetci, ktorí spĺňajú podmienky, budú s kontrolou v domácom väzení súhlasiť.
Na 100-tisíc obyvateľov má Slovenská republika takmer 2– až 2,5-násobne viac osôb (bez ohľadu na štátnu príslušnosť) vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ako je to v krajinách západnej Európy (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko atď.). „Aj na základe tejto skutočnosti som toho názoru, že Slovensko si dosiaľ prvky restoratívnej justície ako aj niektorých alternatívnych trestov, napr. trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, neosvojilo,“ reagoval Tomáš Strémy, profesor trestného práva na Univerzite Komenského v Bratislave a člen komisie na zmenu zákona, ktorá sa podieľala na zefektívnení elektronického systému monitorovania osôb.
Strémy víta rozšírenie možností alternatívnych trestov. „Prostredníctvom uloženia alternatívneho trestu je páchateľovi daná možnosť neprerušiť kontakt so svojím domácim prostredím a pokračovať v riadnom živote, pričom súd prejavuje určitú dôveru v páchateľa, berúc na zreteľ jeho pozitívne vlastnosti. Okolie odsúdeného, ako aj probačný a mediačný úradník by mali výchovne pôsobiť na jeho osobný rozvoj,“ vysvetlil profesor trestného práva.
Trest, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, podľa Strémyho zaručuje splnenie účelu trestu rovnako, ako keby si ho odsúdený odsedel vo väzení. Zmyslom je, že sa s ním nespájajú negatívne stránky pobytu za mrežami ako napríklad nepriaznivý dosah na rodinu či narušenie citových väzieb. „V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, jednak izolácia páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov má často negatívny dosah na odsúdeného,“ uzavrel profesor Strémy.