Doplnil, že obaja poslanci by pri voľbe kandidátov nemali vôbec hlasovať ani za iných kandidátov, pretože by tak vlastne rozhodovali o svojich konkurentoch, a tým by boli oproti nim zvýhodnení. Nemali by sa navyše zúčastniť ani schôdze parlamentu, pretože už svojou prítomnosťou by zvýšili kvórum (počet poslancov potrebných na zvolenie kandidáta), a tým by ostatným kandidátom sťažili šancu na zvolenie.
VIDEO: Konflikt medzi Smerom a prezidentom Andrejom Kiskom môže eskalovať, povedal nedávno aj v súvislosti s voľbou ústavných sudcov politológ Juraj Marušiak.
Podľa Wilflinga hrozí, že ak by Fico s Kresákom hlasovali alebo sa zúčastnili schôdze, zvyšní uchádzači o post ústavných sudcov by mohli podať sťažnosť na Ústavný súd SR, že bolo porušené ich ústavné právo na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok. Ak by ústavný súd na základe ich sťažnosti odložil účinnosť uznesenia parlamentu o voľbe kandidátov, voľba nových ústavných sudcov by sa mohla zablokovať a predĺžiť až do doby, pokým by ústavný súd nerozhodol. „Nielenže by nemali hlasovať, ale nemali by sa ani zúčastniť na schôdzi, pretože by tým sťažili šance ostatných kandidátov. Navyše v prípade, že by ako poslanci hlasovali, hrozia sťažnosti na Ústavný súd SR a zablokovanie celej voľby ústavných sudcov,“ povedal Wilfling.
S blížiacou sa voľbou ústavných sudcov sa čoraz viac ozývajú hlasy, najmä z vládnej koalície o tom, že voľba by mala byť tajná. V takom prípade nie je možné zistiť ako hlasoval konkrétny poslanec. Za istých okolností tak o Ficovej a Kresákovej nominácii môžu rozhodnúť oni sami. Na zvolenie je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, najmenej však 39. Kým pri Kresákovom mene zaznievajú súhlasné hlasy, šéfa strany Smer-SD obhajujú najmä vlastní poslanci. Podľa odborníkov by totiž Robert Fico mohol v budúcnosti rozhodovať o zákonoch, ktoré sám navrhoval, keďže pôsobil desať rokov ako predseda vlády SR. Noví ústavní sudcovia sa budú voliť v priebehu februárovej schôdze Národnej rady SR, ešte predtým 40 kandidátov absolvuje verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. To odštartuje v stredu 23. januára a bude sa konať počas troch pracovných dní.