Celoplošné previerky sudcov sú protiústavné, rozhodol Ústavný súd

, 30.01.2019 19:19, aktualizované: 19:43

Plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s Ústavou SR. Protiústavnými sú zároveň viaceré ustanovenia zákonov, ktoré pri previerkach sudcov na danú novelu nadväzujú. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR.

Časť prijatého ústavného zákona je podľa ÚS v rozpore s „implicitným materiálnym jadrom Ústavy Slovenskej republiky“, ktorého základ tvoria princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci. „Implicitnému materiálnemu jadru Ústavy Slovenskej republiky nemôžu odporovať ani ústavné zákony,“ deklaroval ÚS. Podľa stanoviska je ÚS oprávnený preskúmať prípadný rozpor noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom Ústavy SR.

ÚS vidí rozpor s princípom deľby moci a nezávislosti súdnej moci v uplatnení previerok na už ustanovených sudcov. V prípade overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na sudcov „v podobe a rozsahu, ako ho zaviedol ústavný zákon č. 161/2014 Z. z. a nadväzujúca zákonná úprava, ústavný súd identifikoval takýto zásah s intenzitou narúšajúcou materiálne jadro ústavy ‚len‘ v rozsahu princípu deľby moci“

Podľa dostupných informácií a právnikov ide o prvý prípad, keď ústavný súd na Slovensku rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Slovenská ústava ani zákony priamo nedávajú ústavným sudcom právo posudzovať prípadnú protiústavnosť ústavných zákonov.

Podľa Ústavného súdu sú lustrácie sudcov v rozpore s nezávislosťou súdnej moci. Ústavný súd čiastočne zrušil aj pravidlá previerok kandidátov na sudcov, hoci samotnú lustráciu kandidátov na talár za protiústavnú neoznačil.

Lustráciu sudcov presadila pred piatimi rokmi vtedajšia vláda premiéra Roberta Fica, ktorá si od opatrení sľubovala očistenie justície od nepoctivých sudcov. Plošné previerky sa však nerozbehli, pretože ešte v roku 2014 Ústavný súd platnosť zákonov o zmieňovaných previerkach pozastavil. Previerky sa mali zamerať na to, či sudcovia alebo kandidáti na sudcov napríklad nemajú kontakty na podsvetie, nie sú závislí na alkohole či drogách, neprijímajú úplatky či nezvyčajné dary alebo či ich majetok zodpovedá priznaným príjmom. Ak by sudca v previerkach neobstál a neuspel ani s prípadným odvolaním, prišiel by podľa schválených zákonov o talár.

Zavedenie lustrácií vyvolalo kritiku zo strany sudcovských združení, podľa ktorých nová právna úprava ohrozuje nezávislosť súdnictva. Predpokladalo sa, že previerky by sa vzťahovali zhruba na 1 400 sudcov.

Ústavný súd v dnešnej tlačovej správe uviedol, že ešte pred posudzovaním lustrácií sudcov sa musel vysporiadať s otázkou, či je oprávnený vysloviť nesúlad ústavného zákona sa samotnou ústavou. Sudcovia pritom dospeli k záveru, že ústave nemôžu odporovať ani ústavné zákony.

Na Ústavný súd je v posledných týždňoch zameraná pozornosť médií aj pre pripravovanú obmenu väčšiny jeho členov. Vo februári skončí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 sudcov. O zvolenie ústavným sudcom sa uchádza 40 záujemcov vrátane bývalého premiéra Roberta Fica. Expremiér podľa skoršieho tvrdenia opozície nepreukázal 15 ročnú právnickú prax, čo je jedna z podmienok kandidatúry. Medzitým príslušnému parlamentnému výboru dodal ďalšie dokumenty ktorými chce preukázať dostatočnú dĺžku praxe.

#previerky sudcov #Ústavný súd SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku