Počas víkendu zaprší, potom opäť prídu mrazy

„Mali sme zimu, ale v tomto čase by sme takéto počasie mali mať,“ usmieva sa klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave. Počas víkendu nás čaká oteplenie, bude však iba prechodné. „Sprevádzať ho však bude veľmi silný vietor. Bude aj veľa oblačnosti a zrážok. Takže hoci očakávané teploty vyzerajú sympaticky, pocitová teplota však bude iná,“ vysvetľuje.

Kratučké polročné prázdniny síce volajú na svahy a do prírody, treba byť však opatrní. V horách sa totiž očakáva hmla a silný vietor. „Ten by mohol narobiť veľké problémy. Rýchlosti vetra v nárazoch vo vysokohorských polohách budú viac ako sto kilometrov za hodinu,“ pokračuje klimatológ s tým, že by sme mohli hovoriť dokonca o silnej víchrici. V nížinách bude síce o niečo menej silný – v nárazoch do 50 km/h, bude však nepríjemný a studený. „Hoci to bude juhovýchodný až južný vietor, zvýrazní pocit chladu,“ dodáva.

Lyžiari a bežkári si v Banskej Bystrici prídu na svoje priamo v meste

Po pomerne teplom víkende by sa malo opäť ochladiť. „Zasa by sme sa mali vrátiť do charakteru zimného počasia. Zrážky by sa mali v pondelok skončiť a zasvietiť by mohlo aj slniečko. No tam, kde je snehová pokrývka, môže počas zníženej oblačnosti aj mrznúť. No na najteplejších miestach môže počas dňa teplomer ukazovať aj niečo málo nad nulou,“ opisuje nasledujúce dni. Faško však upozorňuje, že na niektorých miestach bude zrejme mrznúť aj počas celého dňa. Jednoducho, do konca zimy máme ešte mesiac.

Na severe by ani krátkodobé oteplenie nemalo znamenať prudké topenie snehu. „Sneh sa však bude stláčať, bude sadať… Bude ešte hrubozrnnejší ako dosiaľ, pretože cez deň naň zasvieti slnko, ale v noci opäť zmrzne. Zmení sa na tvrdý, ľadový sneh, ktorý už nie je taký romantický. Pozor by si mali dávať najmä lyžiari,“ hovorí Faško. Dodáva, že aj počas februára by sme mali zažiť tak nadnormálne teplé počasie, ako aj mrazy. „Ale to nie je naozaj nič výnimočné,“ konštatuje.

Ak sa obzrieme za prvým tohtoročným mesiacom, bol bohatý na zrážky. „V niektorých regiónoch ich bolo naozaj mimoriadne veľa,“ vysvetľuje klimatológ. Napríklad v Oravskej Lesnej mesačný úhrn zrážok za január dosiahol 200 mm. „Bol to siedmy zrážkovo najbohatší január od roku 1901,“ Faško vyťahuje informácie z histórie. V Oravskej Lesnej totiž mali viac zrážok za január len v rokoch 1976 – 263 mm, 2007 – 244 mm, 2012 – 230 mm, 2005 – 220 mm, 1944 – 213 mm a v roku 1923 – 212 mm.

Na vysvetlenie: 200 mm zrážok znamená, že z jedného štvorcového metra odtečie 200 litrov vody. Do úvahy treba vziať aj možnosť, že vodná hodnota snehu môže byť na niektorých miestach ešte vyššia, keďže vietor sneh rôzne premiestňuje. „Mali by sme si želať, aby sa otepľovalo iba postupne, inak by to mohol byť aj veľký problém,“ upozorňuje klimatológ. V tejto chvíli sa však zdá, že otepľovanie „bude rozumné“, teda postupné a nehrozia povodne.

O niečo iná je situácia napríklad na bratislavskej Kolibe. Tam totiž počas tohto víkendu „hrozí“ roztopenie snehovej prikrývky. „A to by bolo už po štvrtýkrát počas tejto zimy. To už je príliš, lebo hovoríme o nadmorskej výške 300 metrov a máme za sebou len dva zimné mesiace,“ krčí plecami klimatológ.

Január nám síce doprial veľa vody, ale slnečným svitom šetril. „Áno, slnko svietilo málo,“ prikyvuje Faško. „Napríklad na letisku v Kuchyni na Záhorí za celý január svietilo slnko iba 28 hodín. Ale v takom Stropkove až 33, v Oravskej Lesnej 39, v Kamenici nad Cirochou 40 hodín,“ vymenúva. V Tatrách na Lomnickom štíte si slniečko naozaj užili – vďaka inverzii za celý mesiac svietilo až 97 hodín. V Poprade, ktorý je síce v kotline, ale v nadmorskej výške 700 metrov, svietilo 90 hodín.