Foto: Via Magna
Deformovaná lebka je unikátna. Podľa archeológia Milana Horňáka zo spoločnosti Via Magna, ktorá spolu s Katedrou klasickej archeológie Trnavskej univerzity výskumy realizovala, pochádza z čias sťahovania národov. Žena zomrela vo veku 20 až 30 rokov. „Lebka sa hneď od narodenia veľmi tesne obväzovala látkou, čo spôsobilo jej rast vzostupným smerom a predĺženie lebečnej klenby. Potom mala kužeľovitý až cylindrický tvar,“ vysvetľuje Horňák. Takto sa lebky deformovali iba privilegovaným ženám, ktoré patrili k vtedajšej aristokracii. Podľa Horňáka ďalšie odpovede o jej živote a smrti prinesie až ďalšie skúmanie.
Na mieste, kde archeológovia objavili lebku, našli aj zvyšky obydlia z rímskej a laténskej doby. V tom čase sa v Európe usídľovali Kelti. Neskôr však pod tlakom rímskych a germánskych kmeňov začali zanikať. Posledný mocenský vplyv Rimanov na našom území sa datuje do 4. storočia. Za hranicou Limes Romanus prebiehali viaceré boje medzi rímskymi a germánskymi kmeňmi. V čase mieru Rimania podporovali prorímskych germánskych vládcov, čoho dôkazom je aj objavený neskoroantický dvorec. Slúžil zrejme ako rezidencia pre germánskeho vládcu. Drevená ohrada chránila šesť drevených štvoruholníkových stavieb, ktoré sa snažili napodobniť štýl rímskych dedinských víl. Podľa Horňáka z toho možno vyvodzovať, že vo dvorci býval vládca, ktorý udržiaval obchodné vzťahy s rímskou provinciou Panónia. Na mieste sa zachovali úlomky rímskych škridiel a skla. Nachádzali sa tam aj hlinené prasleny, germánsky hrebeň a jantárová perla. Významným objavom je tiež súbor mincí dvoch významných rímskych cisárov Konstanca a Konštantína Veľkého, ktorý sa podieľal na zrovnoprávnení kresťanstva a založil aj mesto Konstantinopolis, dnešný Istanbul. Tieto mince dokazujú nielen časové zaradenie objavu, ale aj prítomnosť rímskeho vplyvu.
Po terénnych prácach teraz nasleduje spracovanie výsledkov výskumu. Objavy totiž teraz čaká ešte ďalšie skúmanie a podrobná analýza. Archeológovia predpokladajú, že výsledky zverejnia ešte tento rok. O ich mieste uloženia však rozhodne až Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dvorec objavili pri budovaní južnej časti nultého obchvatu, ktorého súčasťou je diaľničný úsek D4. Ten zahŕňa výstavbu 27 km dlhej vozovky medzi Jarovcami a Račou. Archeologické objavy však výstavbu neovplyvnili. „Archeologický výskum sme urobili v predstihu, pred vlastnou výstavbou na úseku D4. Po jeho ukončení zostali na lokalite len „vykopané jamy“, ktoré si nevyžadujú špeciálny režim pamiatkovej ochrany, takže stavba mohla pokračovať bez obmedzenia. Nálezisko bude prezentované virtuálne formou 3D hypotetickej rekonštrukcie dvorca,“ dodal Horňák s tým, že podobný dvorec bol na Slovensku odkrytý aj v okrese Trnava v katastri obce Cifer-Pác.
Foto: Via Magna
Pred dvomi rokmi objavili pri výstavbe nultého obchvatu aj druhé najväčšie avarské pohrebisko v okolí Bratislavy, ktorého súčasťou bolo až 485 kostrových hrobov z 8. storočia. Horňák dodáva, že okrem pozostatkov sa v hroboch nachádzalo až 6-tisíc rôznych predmetov, medzi ktorými boli aj bronzové kovania opaskov s mytologickými zvieratami, avarské šperky a dokonca minca z obdobia vlády franského kráľa Karola Veľkého. Dosiaľ je takýto typ mince známy len v 14 exemplároch, no táto sa stala prvou objavenou v rámci archeologických vykopávok. Obdobie 8. storočia poznamenali bitky medzi Avarmi a Frankmi, ktoré vyústili do víťazstva Karola Veľkého. Prítomnosť tejto mince poukazuje na veľmi dôležitý historický fakt, kedy sa Avari žijúci v severozápadnej časti Avarského kaganátu, teda v priestore skúmaného pohrebiska, podriadili Frankom a prijali krst.