Ďalší vývoj situácie bude závisieť od koaličnej rady, ktorá by mala zasadnúť pred voľbou. Čas pritom začína byť vážny problém. Túto sobotu skončí vo funkcii deväť z 13 sudcov Ústavného súdu. Ak súd nedostane posily, bude nefunkčný.
VIDEO: Mali by vo štvrtok poslanci o kandidátoch na ústavných sudcov hlasovať verejne alebo tajne? Aká úloha čaká prezidenta Kisku? Pozrite si vo videu názor Eduarda Bárányiho z Ústavu štátu a práva SAV.
Vzťahy v koalícii sa nahli po utorňajšom vyhlásení šéfa Smeru Roberta Fica, ktorý kritizoval koaličný Most-Híd za to, že pri voľbe sudcov hrá vlastnú stranícku hru. Pohrozil, že ak poslanci z Bugárovej strany budú hlasovať s opozíciou, Smer vypovie koaličnú zmluvu. Zároveň Fico oznámil, že sa vzdáva kandidatúry na post ústavného sudcu. Následne na to sa voľba kandidátov skončila debaklom. Parlament z 37 mien nevybral ani jedno. Počas stredy tak mali vládni politici čas na vyjednávania. Ako sa skončili, nie je známe. Politici sú na oficiálne vyjadrenia skúpi.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa k rozpadu koalície nevyjadril. Na sociálnej sieti napísal, že pri voľbe prevládli emócie nad rozumom. „Vypäté situácie prinášajú vypäté vyhlásenia. Mali sme 24 hodín na to, aby sme sa všetci ukľudnili, aby sme sa sústredili na podstatu a zabránili znefunkčneniu Ústavného súdu,“ uviedol Bugár.
„Áno, budeme to musieť zase my vyriešiť, koalícia. Zase si bude musieť sadnúť Danko, Bugár, Fico a zase budeme musieť ustúpiť alebo nájsť kompromis, lebo ináč by to nefungovalo,“ odkázal šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) z paluby špeciálu, ktorým letel z Moskvy do Soči. Na domácej pôde ho v stredu v rokovaniach zastupoval predseda klubu národniarov Tibor Bernaťák.
Smer má na rozdiel od dvoch koaličných partnerov iný názor na spôsob voľby. Navrhoval, aby boli kandidáti volení tajne, čo však neprešlo. Ficovi takisto prekáža, že konečné slovo pri výbere sudcov bude mať prezident Andrej Kiska, ktorý už ohlásil, že po skončení v prezidentskej funkcii chce zostať v politike. Čo Fico považuje za konflikt záujmov. Predseda Smeru prišiel preto s návrhom predĺžiť súčasným sudcom funkčné obdobie tak, aby nových menoval prezident, ktorý vzíde z marcových volieb. Štvrtok ukáže, ktorá z týchto tém zostane v hre.
Podľa Dušana Jarjabka (Smer) má súčasná situácia viacero riešení. „Riešeniami sú od zvolenia ústavných sudcov až po nový ústavný zákon, ktorý by riešil situáciu, pokiaľ by títo sudcovia neboli zvolení. Alebo zhruba trojmesačné vákuum pre Ústavný súd dovtedy, kým nový prezident nezvolí sudcov, ktorí chýbajú,“ priblížil Jarjabek.
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) si nemyslí, že je správne, aby aj druhá voľba kandidátov na ústavných sudcov dopadla ako tá prvá. „Ústavný súd je strážca demokracie a nemyslím si, že je správne, aby sme ho akýmkoľvek spôsobom paralyzovali len tým, že nie sme schopní na úrovni politických strán nájsť politickú dohodu," zhodnotil premiér. Zdôraznil, že je dôležité sa zhodnúť aspoň na šiestich menách tak, aby mohli byť vymenovaní traja ústavní sudcovia. "Tak, aby aspoň v sedemčlennom zložení Ústavný súd mohol fungovať,“ dodal Pellegrini.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány pre TV Pravda povedal, že je možné predĺžiť funkčné obdobie súčasným 9 sudcom Ústavného súdu aj cez bežný zákon. „Malo by ísť o vládny návrh zákona o Ústavnom súde, o ňom sa dá rozhodovať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Ten by určil, že kým sa neujme funkcie nový sudca, svoj post zastáva pôvodný,“ vysvetlil Bárány.
Fiasko prvého kola spočívalo v tom, že poslanci Smeru odovzdali prázdne, teda neplatné, hlasovacie lístky, prípadne nehlasovali. Protestovali tak proti verejnej voľbe. Hlasovať odmietli aj členovia strany SNS. Dušan Jarjabek svoj lístok dokonca preškrtol a dopísal naň, že s verejnou voľbou nesúhlasí.
Poslanci majú vybrať 18 kandidátov na ústavných sudcov, a tých ponúknuť prezidentovi. Ten z nich má vymenovať deviatich, ktorí na 12 rokov zasadnú na Ústavný súd.