Ústavný súd zväčša pôsobí ako národný súd pre ľudské práva. "Fyzické a právnické osoby namietajú porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Sudcovia skúmajú, či boli pri jednotlivých procesoch zachované práva všetkých účastníkov. Neobsadenie plného počtu sudcov bude znamenať obrovské nahromadenie týchto sťažností, pričom tam už aj tak dlhodobo pracujú na hranici svojich možností alebo za nimi. Sotva sa stíhajú vybaviť veci, ktoré dôjdu,“ objasnil riziká okresaného režimu bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Pripomenul, že Slovensko navyše čaká aj takzvaný volebný rok a senáty budú pravdepodobne musieť vo väčšej miere rozhodovať aj o prípadných sťažnostiach na výsledky volieb.
Takéto sťažnosti za svojich klientov predkladal advokát Ladislav Kuruc. Ten predpovedá prieťahy. „Ak bude Ústavný súd neúplný, spôsobí to určitý časový sklz a prieťahy v konaní. Celý nový nápad by musel počkať. Aj v súčasnej dobe je Ústavný súd preťažený. Vo veciach, kde nie sú dané zákonné lehoty, sa niekedy na rozhodnutie čaká aj deväť mesiacov. Čakať pol roka je dnes úplne normálne,“ vysvetlil Kuruc s tým, že ak by bol Ústavný súd nefunkčný, zablokovalo by to napríklad aj podávanie sťažností na Európsky súd pre ľudské práva.
Ústavný súd je jediným orgánom, ktorý môže preskúmavať rozhodnutia Najvyššieho súdu. „Ústavný súd je tým, kto môže zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súd a prikázať mu, aby vec znovu prerokoval. Podania na Ústavný súd by aj v prípade jeho neúplnosti aj tak smerovali, len by sa muselo čakať, kým bude akcieschopný. Vo vzťahu k Najvyššiemu súdu by sa to ale neprejavilo až tak ako vo vzťahu k občanom, ktorí namietajú porušenie svojich základných práv,“ zdôraznil sudca Najvyššieho súdu Dušan Čimo.
O ťažších veciach ako protiústavnosť zákonov, súlad s ústavou rozhoduje plénum, čo by musí byť aspoň sedem ľudí. To v najbližších týždňoch nezasadne.