Faško: Počasie ide od jednej krajnosti k druhej

Zima je z roka na rok teplejšia. Tento mesiac smeruje medzi tie najteplejšie februáre, aké u nás boli zaznamenané. Rastúce teplo môže mať ďalekosiahle dôsledky. "Môže priniesť opakujúce sa záplavy, premnoženie niektorých druhov hmyzu či zhoršenie chronických ochorení u ľudí," zhrnul klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Nevylúčil, že aj tento rok môže byť mimoriadne teplý, podobne ako ten minulý.

28.02.2019 13:00
Pavel Faško Foto: ,
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
debata (11)

Január bol mrazivý, vo februári bolo viac ako desať stupňov. Ide o normálny vývoj?

Ideme od jednej krajnosti k druhej. December 2018 a január 2019 mali normálne teplotné aj zrážkové podmienky, sneh padal. Bolo to proporcionálne a bola klasická zima. Potom prišiel február a všetko sa rýchlo zmenilo. Kým v decembri a v januári slnko svietilo málo, teraz je toho slnka dosť veľa, prestalo pršať, snežiť. Navyše slnko už aj hreje, a keď sa pozriete po poliach, vidíte, že povrchová vrstva pôdy vyschýna a zrážok, ktoré boli v predchádzajúcich týždňoch, nebolo veľa. Začína sa vynárať otázka, či nebude opäť sucho. Ak by sa tento charakter počasia, ktorý sa začal teraz vo februári, neskončil a pokračoval by aj v marci, bol by to veľmi zlý začiatok jari.

Padli už tento rok teplotné rekordy?

Určite áno, práve tie plusové. Celoslovenský rekord bol zaznamenaný vo februári až dvakrát. Pritom niekedy sa v mesiaci nevyskytne žiadny teplotný rekord. Tento mesiac smeruje medzi tie najteplejšie februáre, aké u nás boli. Nebude rekordne teplý, pretože v noci sa ešte vyskytujú mrazy, priemerná denná teplota teda až taká vysoká nie je, ale maximálne teploty vzduchu cez deň sú veľmi vysoké.

Aké dôsledky má rastúce teplo na prírodu a bežný život človeka?

Keď je vysoká teplota vzduchu, môže byť v atmosfére veľké množstvo vodných pár. A toto potom vedie k situáciám, keď môže byť veľa zrážok a tiež môžu prísť v krátkom čase. Spôsobujú lokálne povodne, ktoré sú dôsledkom situácie, keď pri búrke intenzívny dážď rozvodní miestny potok. Boríme sa s tým každé leto v rôznych regiónoch Slovenska, niekedy aj viackrát. Počet horúcich dní, ktoré nasledujú za sebou, narastá. Horúce obdobia trvajú neporovnateľne dlhšie, než v minulosti. Navyše sa takéto etapy vyskytujú aj niekoľkokrát za letnú sezónu. Iným dôsledkom, ktorý plynie z vysokých teplôt, je narúšanie stability v hierarchii živočíchov. Niektoré druhy hmyzu sa premnožili, iné sú zas potláčané. To potom spôsobuje problémy v poľnohospodár­stve. Keďže niektoré poľnohospodárske plodiny sú hmyzom napádané viac ako v minulosti, musí sa potom používať chemická ochrana rastlín, čo je tiež zaťažujúce pre životné prostredie. Teplota má dopad na časti prírodných sfér, a tým ovplyvňuje aj človeka. Chronicky chorým navyše robia problémy výkyvy teplôt, ktoré sa objavujú v krátkom čase, napríklad ak teplota vzduchu počas dvoch dní klesne alebo sa zvýši o 10 stupňov.

Minulý rok bol mimoriadne a dlho teplý, až do polovice novembra. Potom prišla krátka jeseň a hneď aj zima. Čaká nás podobný trend počasia aj tento rok?

Tieto tendencie, ktoré som aj opísal, naznačujú, že by sa to mohlo zopakovať. Aj nemusí, každý rok je jedinečný, ale skúsenosti, ktoré sú teraz hlavne v druhej dekáde 21. storočia, hovoria o tom, že sa nám tu striedajú protichodné charaktery počasia a v krátkom čase. To znamená, že nielen mesiac január je jeden rok taký a druhý iný, ale aj v rámci jedného mesiaca sa môže vystriedať počasie, ktoré môže prejsť od sibírskej zimy až po príjemnú zimu na francúzskej Riviére.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 11 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #počasie #globálne otepľovanie #zmeny klímy