Za zneužitie právomoci verejného činiteľa v tejto veci súdia bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavla Brychtu a štyroch jeho vtedajších podriadených. O odpočúvanie mali údajne žiadať aj preto, aby monitorovali názory sledovaných o SaS.
Vojenskí tajní odpočúvali troch novinárov denníka Pravda, bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, Galkovu sekretárku, bývalého riaditeľa televízie TA3, zamestnankyňu ministerstva hospodárstva, či dokonca vodiča kamióna, ktorý šiel náhodne za Galkovým autom.
Samotný Galko obvinený nebol. Je však podozrivý, že ešte v novembri 2011 prezradil utajované informácie, keď v strane hovoril o tom, kto všetko bol odpočúvaný. Pôvodne polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie zo zločinu ohrozenia utajovanej skutočnosti v auguste 2016. O dva mesiace skonštatovala, že skutok sa nestal. Generálna prokuratúra však trestné stíhanie obnovila.
„V rámci kontrolnej – dohľadovej právomoci prokurátor Generálnej prokuratúry dňa 14. marca 2018 preskúmal trestnú vec podozrivého Mgr. Ľ. G., ktorá sa týkala podozrenia zo zločinu ohrozenia utajovanej skutočnosti. Po jej preskúmaní prokurátor Generálnej prokuratúry prijal záver, že existencia dvoch skupín dôkazov spochybňovala záver vyšetrovateľa krajskej polície, že tento skutok sa nestal. Jedna skupina výpovedí potvrdzovala verziu podozrivého, druhá skupina – svedok a listiny svedčila v neprospech podozrivého. Prokurátor zároveň 5. apríla 2018 vydal písomný pokyn krajskému prokurátorovi, aby bolo opätovne začaté trestné stíhanie a doplnené dokazovanie,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Galkovi za tento trestný čin hrozí väzenie od 3 do 8 rokov.
Prečítajte si aj glosu Dzeržinského žiak.
Zoznam odpočúvaných ľudí mal Galko ukazovať v straníckej centrále. Tvrdí to vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov a bývalý člen SaS. „Videl som nejaký zoznam, ktorý mi ukázal pán Galko a videl som tam aj meno svojej vtedajšej podriadenej. Bol to len obyčajný zoznam mien a nemalo to žiadne znaky utajovanej skutočnosti ako logo ministerstva alebo nejaké podpisy. Stále hovorím to isté a popisujem tú skutočnosť, ako si ju pamätám. Bol som už vypovedať asi desaťkrát. V januári som bol opäť vypovedať. Bola aj konfrontácia s Galkom. Každý sme si povedali svoju verziu a odišli sme,“ priblížil pre Pravdu vyšetrovanie Miškov.
Galko vinu popiera. „Žiadne utajované skutočnosti som Miškovovi ani nikomu inému neprezradil a ani neukázal. Viem presne, čo môžem komu ukázať a čo nie, a viem presne, ako mám narábať s utajovanými skutočnosťami,“ tvrdí Galko. V minulosti pripustil, že zoznam odpočúvaných ľudí skutočne mal. Do centrály však, ako povedal v marci 2016 pre televíziu Markíza, nepriniesol ten, ktorý mal z ministerstva obrany.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný vysvetlil, že porušením zákona by bolo aj to, keby bolo na prázdnom papieri napísaných len niekoľko mien a minister kolegom len povie, že týchto ľudí monitorujú. „Informácie o tom, kto je odpočúvaný, je utajovaná skutočnosť. Stačí, že minister pri debate o odpočúvaní ukáže mlčky zoznam, už to je ohrozenie. Nemusí to byť hlavičkový papier s pečiatkou prísne tajné. Ide o samotnú informáciu,“ objasnil Žitný. Ak sa niekto dozvie o sledovaných osobách, môže to podľa neho ohroziť nielen vyšetrovanie, ale napríklad aj obchodné záležitosti ministerstva ako verejné obstarávanie či nákup vojenskej techniky.
Galko za trestným stíhaním, ktoré je podľa neho nezmysel, vidí osobný záujem námestníka Generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho.
Generálna prokuratúra to odmieta. „Prvý námestník generálneho prokurátora zdôrazňuje, že orgány činné v trestnom konaní v tejto trestnej veci postupujú štandardným zákonným spôsobom a podozrivý Mgr. Ľ. G. má rovnaké procesné oprávnenia ako podozrivý v každej inej trestnej veci, pričom zdôrazňuje, že aj vo vzťahu k tomuto podozrivému platí princíp rovnosti pred zákonom,“ zdôraznila Predajňová. Ako vysvetlila, prípad začala riešiť na základe medializovaných informácií. „Generálna prokuratúra štandardne, tak ako v iných prípadoch analyzuje medializované informácie a v prípade, že obsahujú dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, prijíma adekvátne zákonné opatrenia,“ pripomenula hovorkyňa.
Okrem výpovede Miškova sa Generálna prokuratúra oprela aj o slová podpredsedníčky parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS).
Päť vojenských tajných bolo obžalovaných z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. V prípade novinárov Generálna prokuratúra stíhanie tajných zastavila. Ak im dokážu vinu, hrozí im trest od štyroch do desiatich rokov. Z vyšetrovania vyplynulo, že v žiadostiach, ktoré príslušníci spravodajstva predkladali súdu na schválenie, boli predstierané a zámerne vykonštruované dôvody. Okrem toho, že obsahovali aj nepravdivé údaje, viaceré žiadosti boli odkopírované. Rozhodnutie súdu je však v nedohľadne.
Počas piatich rokov len jedno pojednávanie
Žaloba na piatich vojenských agentov bola podaná vo februári 2016, teda po štyroch rokoch vyšetrovania. Konalo sa len jedno pojednávanie na Okresnom súde v Trenčíne ešte v októbri 2016. Prípad, ako zdôraznil hovorca súdu, tu riešiť nemohli. „Všetci obvinení boli profesionálni vojaci v čase, keď sa mali stať skutky, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba. Okresné súdy vykonávajúce konanie o trestných činoch vojakov sú Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Prešov. Pri podaní obžaloby na Okresný súd Trenčíne prokurátor opomenul vecnú príslušnosť, ktorá vyplýva z Trestného poriadku,“ vysvetlil dôvody hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.
Nakoniec bola vec vlani v marci postúpená Okresnému súdu Bratislava I. K pojednávaniu nedošlo. „V priebehu roka sa zákonný sudca oboznamoval s rozsiahlym spisovým materiálom. V závere roka zo strany zákonného sudcu došlo k ohláseniu odchodu do dôchodku a k čerpaniu zostávajúcej riadnej dovolenky,“ vysvetlil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak s tým, že spis bude teraz náhodným výberom pridelený novému sudcovi.
Viac ako desať poškodených, ktorým mala tajná služba zasiahnuť do ľudských práv, bude musieť ďalej čakať. Niektorí to už skúšali na ministerstve obrany podľa zákona o zodpovednosti o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rezort obrany ich odkázal na súd. „Podľa nám dostupných informácií v súvislosti s kauzou odpočúvania za ministra Ľ. Galka nebolo doteraz ministerstvom obrany vyplatené poškodeným žiadne odškodné,“ informovala hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.