Spor pre Rusko vedie v koalícii k zmätku a napätiu

, 12.03.2019 20:00, aktualizované: 13.03.2019 13:20

Nový text Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky prijala vláda ešte na jeseň 2017, ale dosiaľ nebol predložený do NR SR. Programové vyhlásenie vlády pritom počítalo s tým, že dokument sa dostane do parlamentu do konca roku 2017. Príčinou sú spory v koalícii, ktoré spočívajú v pohľade stratégie na Rusko. Mnohým koaličným politikom sa nepozdáva, že Moskva fakticky predstavuje hrozbu pre Slovensko.

Premiér Peter Pellegrini v zásade nevidí problém, že stratégii chýba súhlas NR SR (podobne novej Obrannej stratégii SR). „Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament,“ citovala ho TASR pred dvomi mesiacmi. Na opačnej strane hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel pre Pravdu povedal, že platné sú obe stratégie spred niekoľkých rokov, pričom pre tie nové je potrebná ratifikácia NR SR.

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd, tvrdí, že nie je nutné predložiť bezpečnostnú stratégiu do parlamentu, pretože je to materiál pre vládu. „Text platí pre vládu, akým spôsobom má zastupovať záujmy Slovenskej republiky,“ podčiarkol. „Bolo však zaužívané, že NR SR ešte o tom vždy rokovala,“ doplnil.

Bugár pripomenul, že koaličný partner Slovenská národná strana (SNS) má výhrady. Jej poslanecký klub by nehlasoval za. „Pokiaľ by sa vyžadoval súhlas Národnej rady, tak by sme už dávno tlačili na to, aby sa stratégia dostala na jej rokovanie. Aj v prípade, že by hrozilo, že vláda sa rozpadne. Nemá však význam nejako riskovať, keďže dokument platí,“ povedal šéf Mosta-Híd.

Podpredseda SNS Jaroslav Paška a Ľuboš Blaha z poslaneckého tábora Smeru však zhodne pre Pravdu uviedli, že novú bezpečnostnú stratégiu nepovažujú za platnú. Podľa oboch politikov je formálne v platnosti stratégia z roku 2005.

SNS si želá zmeny súvisiace s Ruskom

„SNS vidí súčasný právny stav tak, že stále platí bezpečnostná stratégia, ktorá vtedy prešla ratifikáciou v NR SR,“ povedal Paška. Pokračoval, že národniari si stoja za tým, aby sa urobili v texte zmeny súvisiace s Ruskou federáciou. Posťažoval sa, že v tejto súvislosti rezort diplomacie v pripomienkovacom konaní odmietol zohľadniť zásadné výhrady poslaneckého klubu SNS.

Paška kritizoval ministerstvo zahraničných vecí, že na rokovanie vlády predložilo text bez zapracovania požiadaviek poslaneckého klubu národniarov, o čom podľa neho nevedeli ich ministri, keď dokumenty boli schvaľované v kabinete. „Naše výhrady sa opierali o to, že Ruská federácia je opisovaná ako krajina, ktorá predstavuje isté hrozby pre Slovenskú republiku. Je to chybné, ide o vytváranie ducha nepriateľstva v našej zahraničnej politike,“ povedal Paška.

Blaha pritakáva: „Moja výhrada je taká, že stratégia implicitne naznačuje, že Rusko je nejakou hrozbou alebo krajinou, s ktorou by Slovensko malo mať problém. Nevidím nijaký dôvod, aby tento text obsahoval provokatívne slová na adresu Moskvy. Mal by byť napísaný vyvážene, múdrejšie.“

Pokračoval, že je absolútne presvedčený, že dokument nebude predložený do parlamentu, lebo by to mohlo vyvolať rozkol v koalícii. „Veľa poslancov Smeru a klub SNS má totiž vážne výhrady,“ vysvetlil.

Stratégia v súčasnom znení podľa Blahu nemôže ovplyvňovať politiku Slovenska

„Samozrejme, že nielen poslanci, ale myslím si, že ani vládni úradníci nemôžu robiť politiku na základe dokumentu, ktorý neprešiel schválením v Národnej rade,“ nazdáva sa Blaha. „V spojitosti s názormi na Rusko považujem novú bezpečnostnú stratégiu za absolútne zbytočnú a momentálne nijakým spôsobom nemôže ovplyvňovať politiku Slovenska,“ uzavrel Blaha, ktorý je predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Poslanecký klub Smeru, ktorý je v parlamente najpočetnejší, vyzerá rozpoltený: „Viacerí z nášho tábora by nedokázali zdvihnúť ruku za, pretože problém vidíme v zbytočne kritických a neodôvodnených pasážach o Rusku. Som takmer stopercentne presvedčený, že stratégia v súčasnej podobe nebude schválená v Národnej rade do skončenia tohto funkčného obdobia,“ poznamenal pre Pravdu vplyvný poslanec najsilnejšej koaličnej strany, ktorý si neželal byť menovaný. V aktuálnom zložení zostane parlament ešte jeden rok – do budúcoročných volieb, ktoré sa uskutočnia asi v marci 2020.

Fico: Moskva nie je nepriateľ

Robert Fico, predseda Smeru a expremiér SR, pre Pravdu zdôraznil, že nikdy nebude pritakávať ľuďom, čo strašia Ruskom.

Stotožňujete sa s tým, že Slovensko by malo vnímať Rusko ako nepriateľa?

Pokiaľ ide o Bezpečnostnú stratégiu SR, existujú v koalícii rozdielne názory, pretože nie je jednoliaty celok. Môj názor dlhodobo poznáte… Považujem za úplný nezmysel robiť z Ruskej federácie svetového nepriateľa. My potrebujeme Rusko – hovorím to o Európe, rovnako ono potrebuje Európsku úniu. Naším cieľom by mali byť priateľské vzťahy, vzájomne ekonomicky výhodné; preto strašenie Ruskom je niečo, čo ja nikdy nebudem podporovať. Nikdy nebudem súhlasiť s tým, keby sa objavovalo v nejakom oficiálnom dokumente, že Rusko je náš úhlavný nepriateľ.

Názory hlavných prezidentských kandidátov

Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko): „Predovšetkým rozlišujem, či hovoríme o Rusku ako o krajine, ľuďoch, histórii, kultúre, alebo o ruskej politickej reprezentácii. Voči nej by som mala určité výhrady, ale plný rešpekt k obyvateľstvu. Zastávam názor, že Rusko vyvíja isté aktivity, ktoré sú na úkor medzinárodného práva. Myslím na Krym a na to, čo sa deje na východe Ukrajiny. Sankcie EÚ proti Moskve sú preto podľa mňa namieste s tým, že ich nepovažujem za akt revanšizmu, ale ako nástroj na dosiahnutie spravodlivosti; ide o splnenie Minských dohôd. Bezpečnostnú stratégiu SR vnímam ako nevyužitú šancu, že zatiaľ nebola predložená do NR SR. Dúfam, že sa to zmení.“

Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smeru): „Nový text Bezpečnostnej stratégie SR som si viackrát dôkladne prečítal a nezmenil som názor, že Rusko je pre Slovensko významný partner. Musíme využiť dvojstranné vzťahy, aby sme posilňovali dialóg a rovnako to platí medzi EÚ a Moskvou. Ako prezident by som sa snažil, aby vzťahy medzi Ruskom a našou krajinou, a tiež medzi úniou a ním, boli čo najlepšie. A keby som dostal pozvánku do Moskvy na oslavy 75. výročia skončenia vojny v máji 2020? Prijal by som ju, keby sa predtým neudialo niečo dramatické, čo by si vyžadovalo nejaké širšie konzultácie. Pôjde predsa o významné výročie.“

Štefan Harabin (nezávislý): „Nie je normálny stav, aby niekto označoval Rusko za nepriateľa alebo agresora, a toto v Bezpečnostnej stratégii SR je. Veď toto tu nebolo ani za Tomáša Garrigua Masaryka v niekdajšej predvojnovej Československej republike! Budovať mierovú politiku či bezpečnosť v Európe bez Ruska je totálne diletantstvo. Autori tejto stratégie by mali byť možno braní aj na trestnoprávnu zodpovednosť. Pretože provokovať Rusko v danej situácii nie je namieste pre bezpečnostnú situáciu Slovenska v strednej Európe.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #Rusko #bezpečnostná stratégia SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku