Spor pre Rusko vedie v koalícii k zmätku a napätiu

Premiér Peter Pellegrini v zásade nevidí problém, že stratégii chýba súhlas NR SR (podobne novej Obrannej stratégii SR). „Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament,“ citovala ho TASR pred dvomi mesiacmi. Na opačnej strane hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel pre Pravdu povedal, že platné sú obe stratégie spred niekoľkých rokov, pričom pre tie nové je potrebná ratifikácia NR SR.

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd, tvrdí, že nie je nutné predložiť bezpečnostnú stratégiu do parlamentu, pretože je to materiál pre vládu. „Text platí pre vládu, akým spôsobom má zastupovať záujmy Slovenskej republiky,“ podčiarkol. „Bolo však zaužívané, že NR SR ešte o tom vždy rokovala,“ doplnil.

Bugár pripomenul, že koaličný partner Slovenská národná strana (SNS) má výhrady. Jej poslanecký klub by nehlasoval za. „Pokiaľ by sa vyžadoval súhlas Národnej rady, tak by sme už dávno tlačili na to, aby sa stratégia dostala na jej rokovanie. Aj v prípade, že by hrozilo, že vláda sa rozpadne. Nemá však význam nejako riskovať, keďže dokument platí,“ povedal šéf Mosta-Híd.

Podpredseda SNS Jaroslav Paška a Ľuboš Blaha z poslaneckého tábora Smeru však zhodne pre Pravdu uviedli, že novú bezpečnostnú stratégiu nepovažujú za platnú. Podľa oboch politikov je formálne v platnosti stratégia z roku 2005.

SNS si želá zmeny súvisiace s Ruskom

„SNS vidí súčasný právny stav tak, že stále platí bezpečnostná stratégia, ktorá vtedy prešla ratifikáciou v NR SR,“ povedal Paška. Pokračoval, že národniari si stoja za tým, aby sa urobili v texte zmeny súvisiace s Ruskou federáciou. Posťažoval sa, že v tejto súvislosti rezort diplomacie v pripomienkovacom konaní odmietol zohľadniť zásadné výhrady poslaneckého klubu SNS.

Paška kritizoval ministerstvo zahraničných vecí, že na rokovanie vlády predložilo text bez zapracovania požiadaviek poslaneckého klubu národniarov, o čom podľa neho nevedeli ich ministri, keď dokumenty boli schvaľované v kabinete. „Naše výhrady sa opierali o to, že Ruská federácia je opisovaná ako krajina, ktorá predstavuje isté hrozby pre Slovenskú republiku. Je to chybné, ide o vytváranie ducha nepriateľstva v našej zahraničnej politike,“ povedal Paška.

Blaha pritakáva: „Moja výhrada je taká, že stratégia implicitne naznačuje, že Rusko je nejakou hrozbou alebo krajinou, s ktorou by Slovensko malo mať problém. Nevidím nijaký dôvod, aby tento text obsahoval provokatívne slová na adresu Moskvy. Mal by byť napísaný vyvážene, múdrejšie.“

Pokračoval, že je absolútne presvedčený, že dokument nebude predložený do parlamentu, lebo by to mohlo vyvolať rozkol v koalícii. „Veľa poslancov Smeru a klub SNS má totiž vážne výhrady,“ vysvetlil.

Stratégia v súčasnom znení podľa Blahu nemôže ovplyvňovať politiku Slovenska

„Samozrejme, že nielen poslanci, ale myslím si, že ani vládni úradníci nemôžu robiť politiku na základe dokumentu, ktorý neprešiel schválením v Národnej rade,“ nazdáva sa Blaha. „V spojitosti s názormi na Rusko považujem novú bezpečnostnú stratégiu za absolútne zbytočnú a momentálne nijakým spôsobom nemôže ovplyvňovať politiku Slovenska,“ uzavrel Blaha, ktorý je predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Poslanecký klub Smeru, ktorý je v parlamente najpočetnejší, vyzerá rozpoltený: „Viacerí z nášho tábora by nedokázali zdvihnúť ruku za, pretože problém vidíme v zbytočne kritických a neodôvodnených pasážach o Rusku. Som takmer stopercentne presvedčený, že stratégia v súčasnej podobe nebude schválená v Národnej rade do skončenia tohto funkčného obdobia,“ poznamenal pre Pravdu vplyvný poslanec najsilnejšej koaličnej strany, ktorý si neželal byť menovaný. V aktuálnom zložení zostane parlament ešte jeden rok – do budúcoročných volieb, ktoré sa uskutočnia asi v marci 2020.