Katastrofický signál: Tridsiatnici majú slabú imunitu voči chorobe

, 28.03.2019 17:42

Takmer ročné testovanie imunity národa voči vybratým infekciám je na konci. Ukázalo kastrofickú odolnosť proti osýpkam u dospelých vo veku od 35 do 39 rokov. Ochorelo by takmer 20 percent z tejto skupiny. Riešením pre nich môže byť preočkovanie, odborníci ešte zvážia, či bude povinné. Testovanie prinieslo aj dobré správy, ružienka, žltačka typu B a C populáciu vo veľkej miere neohrozujú.

VIDEO: Čo sa deje na Slovensku, keď ľudia strácajú imunitu? Pozrite si video TV Pravda, kde kompetentní oznamujú výsledky testovania a rozoberajú príčiny a riešenia.

Výsledky rozsiahleho imunologického prehľadu zverejnilo ministerstvo zdravotníctva. Vykonal sa po 16 rokoch. Spustil ho bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Cieľom bolo zistiť imunitu obyvateľstva proti infekciám – osýpky, mumps, ružienka a vírusová hepatitída typu A, B a C.

„Celý imunologický prehľad stál 250-tisíc eur a vykonávaný bol na vzorke 1– až 69-ročných z územia celého Slovenska. Chceli sme vidieť imunitu týchto respondentov v rámci rozličných vekových kategórií a rozličných regiónov," uviedla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru). Zapojilo sa 322 všeobecných lekárov pre deti a dospelých a testovaných bolo 4¤218 ľudí. Podobné prehľady sa budú opakovať minimálne v päťročných intervaloch.

Najnižšia imunita je voči osýpkam, kritická je skupina ľudí medzi 35. až 39. rokom. Takmer 20 percent z nich nemá dostatok protilátok, a to bez ohľadu na to, či boli v minulosti proti tomuto ochoreniu zaočkovaní. „Tých príčin môže byť viacero. Existuje tzv. vyvanutie imunity, postupne po očkovaní hladina protilátok u človeka klesá. Druhým z dôvodov môže byť aj to, že v tom čase sa očkovalo inou vakcínou, ktorá bola veľmi citlivá na chlad, takže aj to možno zohráva úlohu. Ďalšia vec je tá, že nie úplne všetci si vytvoria protilátky, vakcína neznamená stopercentnú ochranu," objasnil možné dôvody nízkej imunity hlavný hygienik Ján Mikas.

Najodolnejšie voči osýpkam sú malé deti. „Z detských vekových skupín, ktoré nás veľmi zaujímajú, bola u dvojročných zistená 94-percentná proporcia pozitívnych, u trojročných 96,3-percentná," doplnil Mikas.

Práve osýpky zaznamenávajú svoju renesanciu. Takmer po 20-ročnej odmlke sa vrátili na Slovensko. V posledných dvoch rokoch sa vyskytujú lokálne epidémie na východe krajiny. „Majú svoj vývoj, tie ľahké formy ľudia banalizujú, ale ide o ochorenie, ktoré môže mať veľa komplikácií. Sú to ťažké zápaly mozgu, ťažké zápaly pľúc, zápaly stredoušia. Je to pomalé ochorenie, jeden z milióna prípadov sa môže skončiť po 10–15 rokoch ťažkým poškodením mozgu a úmrtím, takže robiť prehľad a následne zabezpečiť očkovanie je dôležité," zdôraznila Katarína Holečková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Hlavný hygienik zatiaľ hovorí o odporúčaní preočkovania len pre určitú skupinu ľudí. Okrem najohrozenejších tridsiatnikov sa to týka aj všetkých vo veku od 25 do 49 rokov, špeciálne tých, ktorí neboli očkovaní dvakrát, ako aj tých, ktorí sú v riziku nákazy ochorenia. Sú to napríklad zdravotnícki pracovníci. Definitívne rozhodnutie, či očkovanie proti osýpkam bude povinné aj v dospelom veku, padne až po zasadnutí pracovnej skupiny pre imunizáciu. Podľa Mikasa netreba podliehať panike a ísť sa dať hromadne preočkovávať, ale treba si počkať na výsledky zasadnutia tejto skupiny. Termín jej zasadnutia ešte nie je známy.

„Výsledky ma prekvapili. Myslím si, že by bolo vhodné aby preočkovanie v dospelosti bolo povinné, ale hlavne hradené zo zdravotného poistenia," myslí si Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. Podľa neho pri odporúčaní je vždy problém, že poisťovňa výkon nehradí. Dodal, že preočkovanie dospelých má celospoločenský význam. „Je to aj ochrana budúcich novorodeniatok tým, že dospelák nepríde k ešte neočkovanému dieťaťu a nenakazí ho," spresnil Makara.

VIDEO: Európa trpí epidémiou alergických ochorení. Nedbáme na prírodu a ničíme si tak zdravie. "Nedbáme na prírodu a tak si ničíme vlastné zdravie,” povedala pre TV Pravda imulologička Klára Kossárová. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.

„Ja očkovaniu dôverujem, nikdy som sa nestretla s komplikáciami spôsobenými očkovaním. Môj názor je ten, že aj v tých vyšších vekových skupinách to preočkovanie zmysel má," mieni Valéria Cehulová zo Združenia všeobecných lekárov pre dospelých.

Testy ukázali ďalšie rizikové ochorenie, tým je žltačka typu A. Čo sa týka imunity, v tomto prípade sú na tom najhoršie deti do 5 rokov, odolných je len 10,6¤%. „Každý rok sa objaví nejaká epidémia vírusovej hepatitídy. Najohrozenejšia je detská populácia, ktorá žije v zlých hygienických a sociálnych podmienkach," mieni Mikas. Podľa neho možno aj v budúcnosti očakávať epidémie žltačky typu A, a to vo všetkých vekových kategóriách.

Očkovanie proti žltačke nie je povinné a miera zaočkovanosti je nízka. Či sa vakcinácia najrizikovejšej vekovej skupine detí od 2 do 5 rokoch bude odporúčať, opäť rozhodnú odborníci. „Žltačka typu A sa prenáša fekálno-orálnou cestou, kľúčovým opatrením je teda osobná hygiena. Pri očkovaní sa treba zamerať na dvojročné deti pochádzajúce z prostredia nízkeho sociálneho štandardu, ktoré sú šíriteľom tohto ochorenia. Väčšina krajín nepristúpila k zavedeniu plošného očkovania proti hepatitíde typu A, lebo je tu iný spôsob prevencie, a to je umývanie rúk," pripomenula Mária Avdičová z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

K jej názoru sa pridávajú aj všeobecní lekári. „Nemyslím si, že by očkovanie proti hepatitíde malo byť povinné, sme civilizovaný národ. Navrhla by som to skôr pri skupinách občanov zo sociálne slabšieho prostredia. Máme iné spôsoby prevencie," priblížila všeobecná lekárka Cehulová.

Čo sa týka ostatných ochorení, z výsledkov testov ešte „vyskočil“ mumps. „Podiel imúnnych voči tomuto ochoreniu je výrazne pod 90¤percent," informoval Mikas. Je to spôsobené tým, že očkovanie proti mumpsu je najmenej imunogénne, čiže najmenej účinné. Zmeny v očkovacom kalendári v tomto prípade nechystajú.

Najviac efektívnym je očkovanie proti rubeole – ružienke. Imunita populácie je dostatočná aj v prípade žltačky typu B, proti ktorej sa povinne očkuje od roku 1998.

Súčasťou testovania bola aj miera výskytu hepatitídy typu C, proti ktorej neexistuje účinná vakcinácia. „Dali sme ju tam čiastočne zo zvedavosti. Zistili sme iba štyri prípady tohto ochorenia, všetkým postihnutým bola poskytnutá príslušná zdravotná starostlivosť," vysvetlil Mikas. Ohrozenie populácie týmto ochorením je minimálne. Prevencia by sa mala zameriavať len na rizikovú časť populácie – drogovo závislých. Hepatitída typu C sa prenáša krvou, rizikové je najmä, keď rovnakú injekčnú striekačku používa viacero ľudí.

Výsledky imunologických prehľadov odborníkov neprekvapili, podľa nich dokazujú, že stratégia očkovania je nastavená dobre a radikálne zmeny v tomto smere nenastanú.

Vybrané výsledky z testovania

  • imúnnych voči osýpkam je 96,3% detí vo veku 3 roky a 83,6% detí vo veku 8 rokov
  • najmenej imúnni voči osýpkam sú ľudia vo veku 35 až 39 rokov, z nich nemá imunitu až 18,3%
  • voči osýpkam je najodolnejšia veková skupina nad 50 rokov, imúnnych je až 97,8% z nich
  • voči mumpsu je imúnnych 54,8% 5– až 9-ročných detí
  • v skupine 10– až 14-ročných je voči mumpsu imúnnych 64,3% detí
  • voči žltačke typu A nie je imúnnych 73,8% obyvateľov
  • medzi zaočkovanými je voči žltačke typu A imúnnych 96,2% obyvateľov
  • vo vekovej skupine 1– až 4-ročných je voči žltačke typu C imúnnych 89,9%
  • vo vekovej skupine 20– až 24-ročných je voči žltačke typu C imúnnych 76,1%

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#testovanie #osýpky #očkovanie #imunita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Passion farebné gerbery

Passion farebné gerbery

32,99
Perla ružové pivónie

Perla ružové pivónie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk