Akciu zameranú na dodržiavanie zákazu predaja a podávania alkoholu osobám mladším ako osemnásť rokov robili v nočných hodinách mestskí a štátni policajti v Žiline. Preverovali osem pohostinstiev, ale aj verejné priestranstvá, pričom „načapali“ osemnásť opitých tínedžerov vo veku od 15 do 18 rokov.
Hladiny alkoholu v ich dychu sa pohybovali v rôznych hodnotách od ľahkej opitosti až po jej stredný stupeň. Otrava alkoholom, našťastie, zistená nebola. Policajti si zobrali na mušku lokality, kde je predpoklad najčastejšieho porušovania zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.
„Tieto kontroly robíme aj preto, že správanie opitých ľudí výrazne ovplyvňuje stav verejného poriadku. Poškodzujú napríklad lavičky, odpadkové nádoby a dopravné značky,“ uviedol náčelník Mestskej polície v Žiline Peter Mišejka.
Foto: Mestská polícia Žilina
„Okrem blokových pokút sme spracovali dokumentáciu, ktorú po kontrole okamžite pošleme príslušnej obci podľa trvalého pobytu mladistvého. Tam rozhodnú o uložení sankcie v zmysle všeobecných predpisov o správnom konaní,“ vysvetlil. O porušení pravidiel informovali aj zákonných zástupcov detí, medzi ktorými až v dvoch tretinách išlo o dievčatá. Celkovo ich bolo trinásť. Mišejka dodal, že v náhodných raziách plánujú pokračovať tiež v najbližších týždňoch.
Prevaha opitých tínedžerok nad chlapcami klinického psychológa Jindřicha Cupáka vôbec neprekvapuje. „Pravda je, že počet žien medzi závislými narastá. Netuším, prečo je to tak, ale medzi mladými veľa robí túžba byť zaradený do skupiny. Zaručene je v tom tzv. frajerina,“ hovorí. Rodičia podľa neho v tom už dávno nehrajú svoju úlohu a mládež nepovažuje za potrebné rešpektovať známe spoločenské normy.
„Riadia sa heslom – načo prihliadať na normy, keď im je dobre s partiou,“ myslí si. Zároveň poukazuje na to, že už malé deti v škôlkach sa hrávajú na opitých. „Dobre si vypiť mládež často vníma ako hrdinstvo,“ podotkol psychológ.
Vo svojej praxi sa pravidelne stretáva s tínedžermi, ktorí sa zo závislosti od alkoholu liečia v rámci hospitalizácie. Väčšinou ide o prípady, ktoré majú problémy s rodičmi, trávia s nimi minimum času a domáce prostredie ich neuspokojuje. Pamätá si aj smutný rekord, keď sa zo závislosti liečilo len desaťročné dieťa. Pripomenul však, že tam veľkú rolu zohral genetický predpoklad a sociálne zázemie. „Samozrejme, stáva sa to aj v inak harmonických rodinách.
Niektorí mladí možno ani nemajú chuť piť, ale dostanú sa do nevhodnej partie, chcú sa prispôsobiť a potom to nezvládnu,“ povedal s tým, že alkohol je drogou číslo jeden a v drvivej väčšine tínedžeri neprichádzajú na liečenie dobrovoľne. Privedú ich rodičia alebo to majú nariadené súdom.
Ich počet stále narastá, pričom úspech v boji s týmto „démonom“ je individuálny. „Niektorí si uvedomujú, aké problémy tým spôsobujú nielen sebe, ale aj rodine. Sú ochotní sľúbiť, že s tým prestanú, no hneď na druhý deň niečo vyparatia. Mnohí takíto pacienti sa k nám vracajú opakovane. Jedno dievča napríklad prišlo už ôsmy raz,“ podotkol.
Chuť na alkohol vraj mladí zdôvodňujú tým, že im je po ňom lepšie. „Argumentujú pritom, že psychológ, ktorý nemá skúsenosti s drogou, im nemôže rozumieť,“ smeje sa Cupák s nadhľadom. Upozorňuje, že sú aj prípady, ktoré sa končia dobre. „Majú čas uvedomiť si, čo všetko napáchali, akú cenu pre nich majú rodičia a úprimne sa snažia viesť lepší život,“ dodal.