Počet monitorovaných osôb na Slovensku stúpol v roku 2019 o 100 percent

Počet monitorovaných osôb stúpol v prvých mesiacoch roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 100 percent. Najviac žiadostí bolo podaných v Trnavskom kraji. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR očakáva ich ďalší nárast. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.

05.04.2019 20:09
debata

„Počas januára a februára dostali súdy od riaditeľov ústavov na výkon trestu odňatia slobody 44 takýchto žiadostí o podmienečné prepustenie odsúdených, ktorí spĺňajú podmienky a odpykali si polovicu trestu, pričom najviac žiadostí bolo v Trnavskom kraji. V deviatich prípadoch už súd prepustil odsúdeného týmto spôsobom,“ priblížil rezort.

Alternatívne tresty ako trest domáceho väzenia, ale aj napríklad peňažný trest či trest povinnej práce, sú na Slovensku v porovnaní so západnou Európou využívané v podstatne menšom počte. Šéf rezortu spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) preto vytvoril pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala zmenami v Trestnom zákone.

Pracovná skupina, ktorá sa podieľala na legislatívnych zmenách, pozostávala zo zástupcov a odborníkov z akademickej obce a z aplikačnej praxe. Sú medzi nimi napríklad sudcovia, prokurátori či zástupcovia Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. „Za najvýznamnejší prejav týchto zmien možno určite považovať vytvorenie podmienok pre široké uplatnenie alternatívnych spôsobov konania pred súdom a predovšetkým využitie alternatív k potrestaniu v trestných veciach,“ povedal člen pracovnej skupiny Tomáš Strémy.

Pripomenul, že nezanedbateľnou stránkou alternatívnych trestov je aj skutočnosť, že ich výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. Trend rozšírenia elektronického systému monitorovania osôb tak bude aj naďalej pokračovať. Zároveň bude v blízkej dobe na rokovanie vlády SR predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

V prípade úspešného legislatívneho procesu by mohol byť ukladaný trest domáceho väzenia nielen za prečiny ako doteraz, ale aj za zločiny, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.

„Cieľom však nie je umiestňovať všetkých odsúdených do domáceho väzenia, respektíve benevolentne pristupovať k takýmto páchateľom, ale umožniť súdom v odôvodnených prípadoch, keď by účel trestu bol naplnený lepšie v domácom väzení ako vo väznici. Taktiež v prípadoch, keď súd uzná za vhodné zmierniť dopad relatívne prísnej trestnej politiky na páchateľa,“ dodal Gál.

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #monitorovanie osôb
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy