„V zahraničí naši čelní politici vystupujú ako ľudia, ktorí sa zasadzujú za proeurópsku modernú krajinu, ktorá vystupuje v súlade so svojimi spojencami. Keď prídu domov, tak sa schizofrenicky objavuje druhá tvár, populisticky orientovaná na úspech vo voľbách,“ povedal prezident. Ako príklady takejto schizofrénie uviedol Marrákešsku zmluvu, dohodu o obrannej spolupráci s USA, Istanbulský dohovor, postoj k Venezuele alebo aspoň symbolickej pomoci utečencom.
Kiska je tiež presvedčený, že politici by mali vážiť svoje slová bez ohľadu na to, či hovoria doma alebo v zahraničí. Pripomenul, že práve politici tvoria reálnu zahraničnú politiku, nie ministerstvo zahraničných vecí alebo ambasády. „Diplomacia, kvalita a zmysel pre zodpovednosť za našu krajinu tu na tejto pôde výrazne prevyšuje našu skutočnú zahraničnú politiku,“ povedal Kiska v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
V súvislosti s EÚ prezident hovoril najmä o nevyužitom potenciáli spoločnej zahraničnej politiky členských štátov. Pýta sa, či nie je čas zrušiť potrebu súhlasu všetkých jej členov k zahraničnej politike. Často totiž podľa neho prevažujú záujmy jednotlivých krajín pred záujmami EÚ ako celku, ktorá je ekonomickou veľmocou a malo by ju byť viac počuť.
Kiska apeloval tiež na lepšiu komunikáciu v súvislosti s európskymi témami. Často sa totiž podľa neho o EÚ hovorí len v súvislosti s problémami, nie s pozitívnymi opatreniami. „Brusel nie je problém, Brusel je riešenie,“ myslí si Kiska. Viac komunikovať by podľa neho mali aj poprední predstavitelia EÚ.
Prezident hovoril aj o vzťahu k zoskupeniu visegrádska štvorka. „Nezabúdajme, že aj my sme mali obdobie mečiarizmu a naši partneri z V4 vždy stáli vedľa nás, buďme aj my takí,“ apeloval. Zdôraznil však, že V4 nesmie byť zneužívaná na presadzovanie osobných záujmov. Je presvedčený, že aj v súčasnosti má V4 zlý obraz, pretože niektoré osobné populistické témy sa prezentujú ako názor V4.
Kiska tiež priznal, že keď nastupoval do prezidentského úradu, nie celkom chápal význam zahraničnej politiky. Podľa svojich slov však veľmi rýchlo prišiel na to, aká je dôležitá. V súvislosti s koncom svojho funkčného obdobia tiež avizoval, že jeho posledná zahraničná cesta v úrade povedie do Českej republiky. Menovite sa za pomoc pri výkone funkcie poďakoval ministrovi Miroslavovi Lajčákovi a veľvyslancovi v USA Ivanovi Korčokovi.
Lajčák: Spochybňovanie slovenskej zahraničnej politiky je nezodpovedné
Spochybňovanie hodnotového a politického ukotvenia Slovenska činmi alebo rétorikou je nezodpovedné zahrávanie sa s budúcnosťou krajiny. Na konferencii to v pondelok zdôraznil šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru).
„V dynamickom a meniacom sa prostredí musí SR stavať na partnerstvách v EÚ a NATO. V tomto období nie je absolútne žiadny priestor na experimentovanie s neudržateľnými alternatívami,“ myslí si minister, ktorý zároveň poukázal na negatívny posun v tejto oblasti. „Kým minulý rok sme hovorili o mnohých výzvach, necítili sme potrebu diskutovať o tom, či ešte máme zahraničnopolitický konsenzus. Dnes tomu máme venovaný celý blok,“ priznal.
Nepriaznivé trendy, ktoré dominovali diskusii na predošlej konferencii podľa Lajčáka zosilneli. Spomenul napríklad rastúce múry, dezinformácie, extrémizmus a zmätočné diskusie o budúcnosti Európy. Ako obrovský problém tiež vníma, že systém multilateralizmu začína mať trhliny. Upozornil na posilňovanie nových hráčov, ktorí nemajú úctu k pravidlám multilateralizmu a obnovenie súperenia mocností.
To podľa šéfa slovenskej diplomacie smeruje k multipolarite a multicentrizmu. Pripomenul, že multipolarita tiež znamená vytváranie sfér vplyvu, čo je pre Slovensko zlé. „Vieme, aké je to žiť v priesečníku geopolitických záujmov a dennodenne na to doplácať,“ poznamenal. Apeloval preto na zachovanie efektívneho multilateralizmu.
Pellegrini: Je našou povinnosťou chrániť strategické smerovanie SR
Pre krajinu ako Slovensko je viac ako kedykoľvek predtým dôležité posilňovať spojenectvá, partnerstvá a vzťahy. Premiér Peter Pellegrini (Smer) to povedal na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR.
„Je našou povinnosťou chrániť strategické smerovanie našej krajiny, chrániť projekt EÚ a rozvíjať severoatlantické spojenectvo práve teraz, keď sme obklopení rôznymi výzvami zvnútra ako aj zvonka EÚ,“ dodal.
Premiér tiež zdôraznil potrebu podpory multilateralizmu. Aj preto je podľa jeho slov slovenská diplomacia mimoriadne aktívna v medzinárodných organizáciách, napríklad v OSN, OBSE alebo OECD. Pripomenul, že aj EÚ je hlasným advokátom multilateralizmu. „Paradoxne sa však hlas EÚ z globálnej politiky vytráca. To treba zmeniť. Únia musí zohrávať globálnu úlohu nielen v ekonomike, ale aj v zahraničnej politike,“ myslí si Pellegrini.
Pre EÚ je podľa Pellegriniho dôležité prijať kredibilnú dlhodobú víziu. „Pre Slovensko je kľúčové, aby nová agenda únie reflektovala tradičné priority aj nové výzvy, aby posilnila sociálnu a ekonomickú konvergenciu, ako aj vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť,“ priblížil. Zdôraznil tiež, že riešeniami nie sú izolácia, protekcionizmus, nacionalizmus a populizmus. Hovoril aj o nutnosti stanoviť dátum možného vstupu nových krajín do EÚ.
Premiér na konferencii odpovedal aj na otázku, prečo ešte nie je schválená Bezpečnostná stratégia SR. Podľa jeho slov si výkonná moc svoju úlohu splnila, pretože vláda stratégiu schválila a riadi sa ňou. „To je možno ten kompromis, ktorý som ja pre seba aj svoju vládu prijal,“ poznamenal Pellegrini.
Predseda vlády tiež v rámci odpovede na otázku ohľadom nárastu extrémizmu kritizoval, že politici sa boja formovať verejnú mienku a prispôsobujú sa jej, aj keď nejde dobrým smerom. Skúsenosti s tým má podľa neho práve rezort diplomacie pri dokumentoch, ktoré v skutočnosti hovorili o niečom inom, ako naznačovala verejná mienka. Podľa premiéra je však chybou robiť politiku tak, „aby sme nikoho nenahnevali“ a politici musia hovoriť aj veci, ktoré neprinášajú percentá do volieb. Vníma však v tomto smere rezignáciu a stratu odvahy.
V pondelok sa na pôde ministerstva zahraničných vecí koná 19. ročník hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky za uplynulý rok. Konferenciu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s ministerstvom. Účastníci sa venujú témam ako konsenzus v slovenskej zahraničnej politike či brexit a stav EÚ.