Týždeň pred eurovoľbami ministerka naznačila, že politici v školách kampaňujú. „Prídu do školy počas vyučovacieho procesu a besedujú so žiakmi a potom sa ešte aj na facebooku pochvália, že sa bavili na politické témy a že dokonca získali nejakých nových voličov. Ďalej máme podnety typu, že kandidáti určitých politických strán na europoslancov chodia po školách a besedujú so stredoškolákmi. Následne dostanú žiaci zadanie, aby vypracovali na základe tejto besedy nejakú esej. Rodičia sa sťažujú, prečo ich dieťa musí vypracovať esej na tému, s ktorou oni zásadne názorovo politicky nesúhlasia, ale pokiaľ ju nevypracuje, tak bude perzekvované,“ vyrátala ministerka.
Má tiež informácie, že učitelia na školskej pôde vytvárajú akési politické bunky, ktorých činnosť zverejňujú na sociálnych sieťach. Iné podnety, ktoré dostala, sa týkajú porušovania GDPR tým, že politici zverejňujú fotografie detí napríklad na svojich facebookoch. Spomenula sťažnosti rodičov na to, že prostredníctvom elektronickej žiackej knižky im škola odkázala, že deti majú prísť na Deň učiteľov v čiernom. „Následne, keď nejaké dieťa nebolo oblečené v čiernom, tak vyučujúci ho za to karhal pred ostatnými deťmi,“ pokračovala Lubyová, ktorá chce zadefinovať jasné hranice neprípustnosti akýchkoľvek politických aktivít.
Podnety a sťažnosti rezort podstupuje Štátnej školskej inšpekcii, ak tá zistí porušenie zákona, môže navrhnúť odvolanie riaditeľa školy.
Školský zákon dnes zakazuje činnosť a propagáciu politických strán a hnutí v školách a na školskej pôde. Podľa ministerky je legislatíva jasná, ale v poslednej dobe sa obchádza. Zákaz sa totiž netýka politikov ako súkromných osôb. Tí môžu vystúpiť medzi študentmi, ak sa vyhnú agitačným prejavom a propagáciám svojej kandidatúry alebo strany. Kým sa venujú informačným a vzdelávacím témam, zákon neporušujú. Na to, aby sa prednáška nezvrhla na agitku, by mal na besede dohliadať pedagóg.
Ministerstvu nejde o úplnú sterilizáciu školského prostredia od politiky. „Politika na školu patrí, môže sa o nej hovoriť, môže sa o nej učiť. Môže sa rozvíjať politická kultúra a výchova k tolerancii a neutrálnym spôsobom výchova ku kritickému mysleniu. Máme na to predmety ako napríklad občianska náuka, etická výchova, dejepis,“ pripomenula Lubyová.
Rezort rozošle všetkým riaditeľom škôl list s upozornením na riziko porušenia zákona, pretože práve riaditelia sú zodpovední za dianie na škole. Školám príde aj dotazník s otázkou, či a akou formou boli kontaktované politickými subjektmi. Do kontroly sa môže zapojiť aj široká verejnosť s konkrétnymi podnetmi, ministerstvo zriaďuje špeciálnu mailovú adresu politikanaskole@minedu.sk.
Do legislatívy plánuje ministerka zaviesť priestupkovú zodpovednosť fyzických osôb. Týkala by sa napríklad učiteľov, ak by zorganizovali politickú besedu bez vedomia riaditeľa. „Keďže nie je vylúčené, že k nedovoleným politickým agitáciám dochádza aj bez vedomia riaditeľa, respektíve proti vôli riaditeľa, bolo by to možno lepšie riešiť priestupkovou zodpovednosťou príslušnej fyzickej osoby,“ doplnila ministerka.
Lubyová spomenula aj úplne nový model. Inšpiráciou môže byť Poľsko alebo Rakúsko. V Poľsku platí úplný zákaz vstupu akýchkoľvek politických subjektov do škôl. Rakúsko má odlišný prístup. V rámci predmetu, ktorý je venovaný politickej kultúre, organizujú besedy s politikmi. Povinná je však minimálna účasť aspoň troch politických subjektov a je potrebné zabezpečiť vyváženie politického spektra. Ktorý model Lubyová preferuje a či ho začne presadzovať, zatiaľ nekonkretizovala.
Predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Jozef Škorupa uviedol, že sa na školách nestretol s praktikami, aké opísali rodičia ministerstvu. Pripomenul, že nie o všetkom môže riaditeľ vedieť. Okrem toho nerozumie výčitke o vytváraní politických buniek medzi učiteľmi. „Neviem, na čo mohla ministerka myslieť. Na to, že sa ľudia rozprávajú o politike? Podľa mňa máme vážnejšie problémy v školstve, tak treba hovoriť skôr o nich,“ myslí si Škorupa.
Šéf asociácie nevidí dôvod na úplný zákaz vstupu politikom do škôl, tak ako je to v Poľsku. „Kto môže dať deťom lepší obraz o fungovaní Európskej únie ako poslanec Európskeho parlamentu? Problém je ten, že politici sú takí, akí sú. U nás na škole nikdy nebol niekto, kto v tom čase akurát kandidoval. Predvolebnú kampaň si u nás nikdy nikto nerobil a ani v okolí neviem o tom, že by takáto situácia bola,“ uzavrel Škorupa.
Podľa ústavného právnika a poslanca za Most-Híd Petra Kresáka záleží najmä na tom, kto a akým spôsobom pristupuje k besede. „Pokiaľ tam človek príde a nie je predstavovaný ako kandidát za nejakú stranu, a chce diskutovať so študentmi o Európskej únii, tak v tom by som nevidel problém,“ mieni Kresák.
Vyvažujúcim elementom počas besied s politikmi by mal byť podľa Kresáka hlavne sprevádzajúci pedagóg, ktorý by mal v prípade politizácie diskusie zakročiť. „Ale inak by som apriori toto neodmietal en bloc. Pokiaľ je diskusia vedená formou informovania napríklad o Európskej únii, o jej výhodách a nevýhodách, fungovaní, tak je to v poriadku. Nepoznám úplne presnú textáciu toho zákona, ale nemám pocit, že by zákon ako taký vyvolával problém a že treba akútne začať niečo legislatívne riešiť. Skôr si myslím, že je to na uplatňovaní zákona,“ zhodnotil Kresák.