V praxi by to znamenalo vznik zoskupení strán s odlišnými hodnotami. Analytici nad niektorými kombináciami krútia hlavou. Upozorňujú, že zlučovanie sa naprieč politickým spektrom a názormi je nezmysel.
Zatiaľ situácia vyzerá tak, že dohoda bude ťažká. Čo predseda strany, to iný názor. Líder Spolu Miroslav Beblavý pri komentovaní výsledkov eurovolieb vyzval na spoluprácu prezidenta Andreja Kisku. Práve o jeho novovznikajúcom projekte sa hovorí ako o najväčšej konkurencii Progresívneho Slovenska a Spolu. Kiska mu odkázal, že spojiť by sa mali aj s ďalšími stranami, ako sú OĽaNO, SaS a KDH. Šéf obyčajných Igor Matovič zase oprášil ideu spred viac ako 20 rokov a hovorí o tom, že je potrebné založiť novodobé SDK. To pôvodné fungovalo v rokoch 1998 až 2002 a združovalo päť strán, z pôvodnej koalície neskôr vznikla politická strana bojujúca proti HZDS Vladimíra Mečiara. Šéf SaS Richard Sulík vynucované spájanie strán odmietol a označil ho za kontraproduktívne.
Sociológ Haulík: Zlučovanie odlišných strán je nezmysel
Sociológ Pavel Haulík konštatoval, že zlučovanie strán, najmä ak sú odlišné, je nezmysel. „Musí existovať nejaké významné, výrazné ohrozenie, že tu vznikne vláda, ktorá bude prekážkou pre demokratický rozvoj krajiny. Myslím si, že nič také tu nehrozí, a preto sú tieto projekty postavené na vode. Chýba im totiž veľký nepriateľ. A ten tu už nie je a nevedia si ho ani vykonštruovať,“ zhodnotil Haulík. Pri eurovoľbách sa podľa neho hovorilo o kotlebovcoch, že sú rizikom z pohľadu významných volebných ziskov. „Ukázalo sa, že to tak nie je. A podobná situácia je aj v súvislosti s parlamentnými voľbami. Tento model pre súčasnú realitu na Slovensku je nepotrebný a ani by nefungoval,“ mieni sociológ a dodáva, že po voľbách budú mať tieto strany na spájanie dosť času. „Po voľbách sa môžu spájať, koľko chcú, majú tam obrovský priestor vytvoriť koalíciu, ale pred voľbami je to úplný nezmysel,“ podčiarkol Haulík.
Myšlienka novej SDK, ktorú si Igor Matovič predstavuje ako pomoc napríklad pre KDH či SMK tým, že by vytvorili spoločnú kandidátku, je nerealizovateľná. „Subjekt, ktorý by integroval predovšetkým stredopravú časť politického spektra, sa mi zdá neuskutočniteľný. Netvrdím, že sa nebudú tvoriť koalície, pravdepodobne budú, ale skôr nejaké hodnotovo blízke, nie ako veľké SDK 2,“ doplnil sociológ Martin Slosiarik. Ten pripomenul, že zlučovanie nemusí priniesť synergický efekt, teda väčší počet hlasov ako sú preferencie strán, ktoré majú samostatne. „Často sa stáva, že spojenie nemusí dosiahnuť ani len jednoduchý súčet preferencií. Z výskumov vieme, že požiadavka na nejakú väčšiu mieru spolupráce predovšetkým v časti politického spektra od stredu doprava tu je. Aj voliči vnímajú, že je to dosť fragmentované. Spájanie sa naprieč hodnotovými spektrami môže byť kontraproduktívne.“ pripomenul Slosiarik.
Analytik Baránek: Anarchizácia politiky
Podľa politického analytika Jána Baránka je zlučovanie sa rôznorodých strán anarchizáciou politiky. „Nevidím dôvod, keď jedna strana je stredopravá, prečo by sa mala spájať s ľavicovou stranou. Len v záujme porážky Fica, dobre. Ale na to sa nemusia spájať pred voľbami. Na to sa stačí spojiť do nejakej koalície vynútenej udalosťami a výsledkami volieb po voľbách,“ zdôraznil analytik. „Ja chápem, keď sa idú zlučovať príbuzné strany, keď sa rozhodnú kresťanské strany, že sa spoja už pred voľbami, aby neprepadli kresťanské hlasy. Ale predvolebné spájanie sa úplne iných politických prúdov… Buď tí ľudia nevedia, o čom hovoria, alebo je im to jedno,“ zdôraznil Baránek, podľa ktorého sa odlišnosť takýchto strán ukáže napríklad aj pri formulovaní spoločného programového vyhlásenia vlády. „Môžu si určiť, ktoré body vylúčia. Ale politický život prinesie toľko konfliktných tém, že ani príbuzné politické strany nemusia nájsť zhodu. Tobôž odlišné politické strany,“ upozornil Baránek.
Veľkou neznámou je, aká by bola spolupráca progresívcov a strany prezidenta Kisku. Progresívne Slovensko sa vyprofilovalo ako liberálne, analytici ho zaraďujú skôr doľava. Orientácia Kiskovej strany známa nie je, mala by sa pohybovať v strede – medzi ľavicou a pravicou, medzi konzervatívcami a liberálmi. O jej programe sa nevie nič. Sociológ Václav Hřích vysvetlil, že v tejto chvíli sa ich zlučovanie hodnotiť nedá. „Kiskova strana zatiaľ neexistuje, nevie sa, kto v nej bude a nedá sa merať jej výkon. Až keď budú známe tieto informácie, bude sa dať potvrdiť, či bude naozaj Kiska konkurenciou progresívcov,“ poukázal Hřích.
Nová strana Kresťanská únia, ktorú založili končiaci europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek, v eurovoľbách neuspela. Jej predstavitelia chcú začať rozhovory s kresťanskými politikmi o spájaní síl pred parlamentnými voľbami. Mimoparlamentné KDH, ktoré po eurovoľbách posiela do Bruselu jedného poslanca a druhú poslankyňu po brexite, sa spolupráci s kresťanskými politikmi nebráni. KDH však do spoločného zoskupenia ísť nechce, iným ponúka členstvo vo svojom hnutí.
Sociológ Hřích: SaS môže počkať až do volieb
Podľa Hřícha by spojenie kresťanských politikov mohlo fungovať nielen v koalícii, ale v budúcnosti aj vo forme spoločného subjektu. V inej pozícii vidí však SaS. Pred voľbami by liberáli ťažko oslovovali svojich voličov cez nejaký spoločný projekt napríklad s kresťanskými stranami. „SaS si môže dovoliť počkať so spájaním až do volieb. Pre nich by to bolo zaujímavé len vtedy, ak by vznikla silná koalícia vyzývateľov súčasnej vlády a nabrala by takú silu, že by bolo pre nich lepšie pridať sa, ako zostať mimo,“ konštatoval Hřích.
Po eurovoľbách sa začalo rozprávať aj o zlúčení maďarských strán. Most-Híd aj SMK totiž vo voľbách pohoreli. Obe tvrdia, že budú rokovať. Situácia jednoduchá nie je. Pre SMK je prekážkou predseda Mosta-Híd Béla Bugár. „Nemyslím si, že on je ten mesiáš, ktorý by mohol spasiť potenciál voličský či politický, čo oslovuje maďarskú komunitu na Slovensku. Neznamená to však, že strana bez pána Bugára by nemohla byť partnerom pre nejaké rokovania,“ povedal líder eurokandidátky SMK Pál Csáky.
„Pri rozhovoroch o zastupovaní maďarskej komunity by sme si mali položiť otázku, čo je zárukou jej rozvoja. Politizovanie na čisto etnickom princípe alebo spolupráca? Faktami nepodložené útoky alebo objektívny slovník. Most-Híd je stranou spolupráce, od svojho vzniku presadzuje spoluprácu medzi menšinami navzájom a s väčšinovým národom zároveň,“ reagoval zase Most-Híd.
Podľa Haulíka by práve takáto spolupráca dávala zmysel, nezhody týchto dvoch strán však stoja na osobných animozitách niektorých lídrov. „Majú voličský prienik, voliči by takúto spoluprácu prijali. Za istých okolností je koalícia možná, dokonca veľmi pravdepodobná,“ priblížil Haulík.
Ostatné dve koaličné strany spoločný projekt neplánujú. „Nevidím teraz dôvod na takéto myšlienky,“ reagoval predseda SNS Andrej Danko. Predvolebnú koalíciu s SNS vylúčil aj člen predsedníctva Smeru a minister hospodárstva Peter Žiga. „Nie že by sme mali nejaké mentálne problémy, ale Smer má svoju voličskú základňu a má svoje hodnotové ukotvenie. Sme ľavicová sociálnodemokratická strana, SNS je pravicová strana,“ dodal Žiga.
Video: SaS odmieta spájanie politických strán, po ktorom volajú progresívci, Kiska aj Matovič. Varujú, že sa to môže po voľbách vypomstiť a ohroziť súdržnosť budúcej koalície. V rozhovore v TV Pravda 30. 5. 2019 to potvrdila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS).