Spor Kisku s Ficom sa skončil otvorenou vojnou

, , 12.06.2019 12:00, aktualizované: 15:41

Kandidatúru na prezidenta spustil Andrej Kiska už v októbri 2012, takmer rok a pol pred voľbami. Masívna oboznamovacia a následne aj predvolebná kampaň, za ktorú zaplatil vyše milióna eur, vyniesla spočiatku takmer neznámeho človeka do funkcie hlavy štátu. Popularitu, ktorú vo verejnosti má, chce využiť aj ďalej v straníckej politike. Sociológ Václav Hřích však pripomína, že to sa môže zmeniť. Časť dôveryhodnosti je totiž tvorená funkciou, a nie menom.

V kampani opakoval, že je frustrovaný zo stavu spoločnosti a chce meniť Slovensko k lepšiemu. Plánoval podporovať rast pracovných miest a ekonomiky, lákať zahraničných investorov, aby u nás podnikali. Hovoril o lepšom zdravotníctve. Kompetencie však v tom mal obmedzené, niekde až žiadne. Preto sociológ Pavel Haulík pripomína, že tieto sľuby Kiska nielen že nesplnil, ale ani splniť nemohol.

„Z kompetencií, ktoré prezident má, sa len veľmi ťažko dá urobiť čokoľvek z týchto vecí. Je to naivná začiatočnícka chyba, ťažko si to môže skúsený človek predstaviť, že by niečo takéto dokázal. Možno ho samého zaskočilo, že nič z týchto dobrých úmyslov sa mu nepodarilo zrealizovať. A možno aj to je dôvodom, prečo druhýkrát za prezidenta nekandidoval,“ mieni Haulík.

Politický analytik Ján Baránek tvrdí, že podobne pred voľbami rozprávajú všetci kandidáti a oháňajú sa nereálnymi sľubmi. „Beriem to už ako takú povinnú lož, aby voličov pritiahli a zaujali. Jasné, že by sa to nemalo. Rátajú ale s tým, že ľudia neovládajú kompetencie prezidenta, takže si to môžu dovoliť,“ podotkol Baránek.

VIDEO: Kiska zlyhal v kauzách aj po ľudskej stránke, tvrdí politológ Marušiak. Jeho názor na Kiskovo prezidentovanie si pozrite vo videu TV Pravda.

Z charity do politiky

Kiska sa často chválil, že založil úspešnú charitu. Jej spoluzakladateľ a niekdajší blízky Kiskov spolupracovník Igor Brossmann ho za to v predvolebnej kampani skritizoval. Podľa neho Kiska Dobrého anjela zneužil na svoj vstup do politiky.

Kiska napokon zvíťazil. V druhom kole proti nemu stál vtedajší premiér Robert Fico (Smer). Podľa sociológa Hřícha bol silný súper ako Fico výhodou. „Áno, všeobecne je dobré mať v politickej kampani niekoho, voči komu sa môžete vyhraniť. Ak je silný súper, či už človek alebo strana, ktorý má potenciál dosiahnuť dobrý výsledok, môžete sa voči nemu vyhraniť a postaviť na tom celú komunikáciu,“ vysvetlil sociológ.

Hřích pripomína, že Kiska si medzi ľuďmi udržal pomerne vysokú popularitu počas svojho mandátu. „Ku koncu mu dôveryhodnosť mierne klesla, ale udržala sa v relatívne dobrých číslach. Je to spôsobené aj tým, že nebol v aktívnej politike. Teraz do nej plánuje vstúpiť, tak uvidíme, čo to urobí. Lebo časť dôveryhodnosti je tvorená funkciou, nie len menom,“ upozornil Hřích. Jeho agentúra AKO namerala ešte v novembri 2017 Kiskovi dôveru 66 percent občanov. V marci tohto roka mal už iba 57-percentnú podporu, v dôveryhodnosti mu stále patrilo prvé miesto spomedzi politických lídrov.

Svoju popularitu chce zúročiť v strane

Podľa názoru Hřícha mohol Kiska ako prezident viac komunikovať s ľuďmi. „Tento úrad si zaslúži aktívnejšiu komunikáciu, lebo to ovplyvňuje názory ľudí na túto funkciu. U nás nie je prezident príliš ústavne silný, má len niekoľko obmedzených právomocí. A práve toto by mal komunikovať, aby ľudia vedeli, čo prezidenti smú a čo nesmú, aby nemali prehnané očakávanie a neboli sklamaní,“ nazdáva sa sociológ.

Dobré čísla popularity chce Kiska využiť na založenie vlastnej strany. Predstaví ju dva dni po inaugurácii novej prezidentky. Svoju účasť na tomto projekte už potvrdili bývalý organizátor protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga, starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký a primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Ponuku od Kisku zvažuje aj Veronika Remišová z OĽaNO.

Prímerie s Ficom sa rýchlo skončilo

Kiska začínal svoj úrad ako nekonfliktný prezident. Chvíľu sa dokonca zdalo, že medzi ním a vtedajším premiérom Robertom Ficom by mohol panovať mier. Spočiatku sa spolu pravidelne stretávali na obedoch. Vzťahy sa postupne dostali na bod mrazu, pokojne je to možné nazvať otvorenou vojnou. Fico Kiskovi odkázal, že je daňový, pozemkový a volebný podvodník. Kiska zase vyhlásil, že trestné stíhanie v jeho firme KTAG je Ficovou pomstou za to, že ho ako prezident odmietol vymenovať za ústavného sudcu. Za toho Fico kandidoval začiatkom tohto roka, kandidatúru napokon stiahol.

Okrem daňových machinácií, za ktoré Kiskovi hrozí po odchode z Prezidentského paláca obvinenie, figuroval prezident aj v ďalšej kauze. Okresný súd v Poprade koncom minulého roka rozhodol, že o pozemok vo Veľkom Slavkove, ktorý patril prezidentovi, prišiel jeho predchádzajúci vlastník podvodom, pozemok mu preto vrátil. Kiska reagoval, že v spore je poškodený aj on, keďže pozemok riadne a v dobrej viere kúpil pred viac ako 20 rokmi. Podľa neho vtedy zlyhal štát. Voči verdiktu súdu sa neodvolal.

VIDEO: Kiska a Fico sa do seba pustili aj pre daňový škandál prezidenta Kisku. Kiska povedal, že Fico ho vydieral. Fico mu oponoval slovami: „Kiska klame“. Viac si pozrite vo videu z polovice februára tohto roka.

Blokoval Ústavný súd, lietal za štátne

Kritiku si Kiska „zlízol“ aj za to, že jeho pričinením pôsobil Ústavný súd tri roky v nekompletnom zložení. Prezident odmietol vymenovať celkovo troch sudcov zo siedmich, ktorí boli zvolení parlamentom v dvoch voľbách. Odôvodnil to pochybnosťami o ich spôsobilosti na túto funkciu. Ústavný súd v roku 2017 rozhodol, že Kiska porušil práva kandidátov a prikázal mu konať. Prezident napokon sudcov vymenoval.

Ďalším prešľapom bolo využívanie štátneho lietadla na súkromné lety domov do Popradu. Prezident takto prelietal takmer milión eur. Bránil sa tým, že Úrad pre ochranu ústavných činiteľov mu oznámil, že prezidentom je 24 hodín denne a neexistuje rozdiel medzi súkromnou a služobnou cestou. Prezident napokon do Popradu lietať prestal.

Čo sa týka komunikácie s médiami, odborník na etiketu Ladislav Špaček pre agentúru SITA zhodnotil, že bola veľmi neobvyklá. Tlačové konferencie s otázkami prakticky nerobil, pri oficiálnych vyhláseniach otázky nepovoľoval, umožnené boli len pri menej formálnych krátkych brífingoch. „Politik sa nemá báť vystavovať otázkam novinárov. Niekedy sa môže štátny predstaviteľ obmedziť iba na vyhlásenie bez možností otázok, ale to je prípustné vo výnimočných situáciách. V podstate len vtedy, keď ide o mimoriadne zložitú, citlivú a diplomaticky krehkú situáciu,“ podčiarkol Špaček, ktorý v minulosti pôsobil ako hovorca českého prezidenta Václava Havla.

Neobvyklé je podľa odborníka aj to, že si Kiska vytvoril okruh médií, s ktorými komunikoval a ktorým poskytoval rozhovor. „Mediálny trh je slobodný, no aj napriek tomu by mal prezident dávať prednosť médiám verejnej služby a tlačovým agentúram. Potom nasledujú komerčné médiá podľa ich zamerania, rôzne ekonomické denníky a týždenníky, politické časopisy či denníky,“ myslí si Špaček. Komunikáciu cez facebook, ktorú Kiska často využíval, považuje odborník za nedôstojný zdroj informácií o aktivitách hlavy štátu.

Prehľad káuz Andreja Kisku

Daňové delikty

  • apríl 2014 – Popradská eseročka KTAG Andreja Kisku si uplatnila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa.
  • júl 2014 – Daniari začali najprv preverovať oprávnenosť nároku KTAG na vratku. Kontrola preukázala, že vratka bola neoprávnená, keďže za náklady na kampaň firma nedostala zaplatené.
  • 20. októbra 2014 – Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a dorubili firme daň 14¤590 eur. KTAG 23. 10. 2014 zaplatila. Trestné stíhanie bolo zastavené.
  • december 2015 – Daniari začali druhú kontrolu daní z príjmov KTAG za rok 2014.
  • 10. októbra 2016 – Daniari neuznali KTAG daňové náklady v sume 136-tisíc, ktoré firma dala na Kiskovu kampaň a za služby nedostala zaplatené, a dorubili jej za rok 2014 daň 27-tisíc eur, čo firma 16. 11. 2016 uhradila.
  • december 2016 – Daniari podali trestné oznámenie za krátenie dane z príjmu a polícia začala trestné stíhanie voči konateľovi Eduardovi K. (ten daňové priznanie za rok 2014 podpisoval, aj keď účtovanie daných nákladov dohodol Andrej Kiska s bratom).
  • február 2017 – Trestné stíhanie polícia zastavila s tým, že firma prejavila účinnú ľútosť a dane doplatila.
  • október 2017 – Generálna prokuratúra označila zastavenie trestného stíhania vo veci krátenia DPH za nezákonné a predčasné a nariadila obnoviť vyšetrovanie.
  • február 2019 – Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila z daňového podvodu konateľa firmy KTAG Eduarda K. NAKA konala v súvislosti s kauzou účtovania nákladov na Kiskovu kampaň v roku 2014. Kiska má do 15. júna prezidentskú imunitu.

Výdavky na prezidentskú kampaň

  • Podľa zákona o volebnej kampani náklady na volebnú kampaň Andreja Kisku nemohli presiahnuť 265 550 eur (vrátane kampane pred druhým kolom volieb).
  • Kiska v apríli 2014 priznal, že v čase oficiálnej kampane, t. j. od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb) minul 250¤593 eur.
  • V skutočnosti však jeho popradská eseročka KTAG uhrádzala faktúry spolu rádovo v státisícoch, a to na jeho propagáciu.
  • V máji 2019 Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií udelil pokutu prezidentovi Kiskovi vo výške troch 10-tisícových mesačných platov za to, že neuviedol záväzok, ktorý mu vznikol tým, že za neho KTAG robila kampaň.

Kauza pozemku vo Veľkom Slavkove

  • Kiska kúpil v roku 1999 1,2-hektárový pozemok pri Veľkom Slavkove oficiálne za 54-tisíc korún (1 800 eur).
  • Pozemok bol krátko predtým vydržaný firmou Agras, ktorá neskôr zanikla, a spornými rýchlymi prevodmi na katastri prepísaný postupne až na Kisku.
  • Kiska vedel o tom, že pozemok mal pôvodne Agras a táto firma ho na pár dní previedla aj na inú osobu.
  • Pôvodný majiteľ popradský zubár Ján Franc sa o tom, že pozemok nemá, dozvedel až v roku 2015. Na polícii a prokuratúre a následne tiež po kontaktovaní Kisku neuspel.
  • Sprostredkovateľom kúpy pozemku pre Kisku bol Kiskov spolupracovník s kontaktmi na popradské podsvetie. Kiska od Agrasu kupoval aj ďalší vydržaný pozemok.
  • Súdny spor o pozemok s popradským zubárom Kiska na konci októbra 2018 prehral.
  • Národná kriminálna agentúra kauzu vyšetruje ako podvod. Obvinený zatiaľ nie je nikto.

Lety vládnym špeciálom

  • S tvrdením, že je zamestnanec popradského letiska, poslal na jar roku 2015 čitateľ redakcii denníka Pravda informáciu, že Kiska od nástupu do funkcie 15. júna 2014 využil let vládnym špeciálom za svojou rodinou z Bratislavy do Popradu až 42-krát. Náklady mali podľa odhadov dosiahnuť až 201-tisíc eur, teda zhruba 4 800 eur za jeden víkend.
  • ** Kiska sa bránil**, že mu využívanie vládneho špeciálu sám ponúkol vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), lebo piloti potrebujú mať nalietaný určitý počet hodín. Minister však oponoval, že ponuka sa týkala iba pracovných letov. Kancelária prezidenta na to reagovala tvrdením, že v prípade hlavy štátu neexistuje rozdiel medzi služobnou a súkromnou cestou.
  • Vtedajší premiér Robert Fico poslal 5. decembra 2017 Kiskovi list, aby uhradil štátu 990-tisíc eur za zhruba 319 letov vládnym špeciálom do Popradu. Prezident to označil za trápnu hru a zaplatiť odmietol.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Fico #Andrej Kiska #Zuzana Čaputová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku