Verejnosť mohla prvýkrát zaznamenať jej meno v súvislosti s bojom proti pezinskej odpadovej skládke, kde na opačnej strane vystupoval aj Marian Kočner, dnes obvinený v prípade úkladnej vraždy novinára a jeho snúbenice. V prípade, ktorý sa dostal až pred Súdny dvor Európskej únie, zastupovala Čaputová občiansku iniciatívu Skládka nepatrí do mesta. Zhruba po desaťročnej kampani iniciatíva zvíťazila, keď v roku 2013 Najvyšší súd povolenie na skládku zrušil. Za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia Čaputovej v apríli 2016 udelili Goldmanovu environmentálnu cenu.
Neskôr sa Čaputová v spolupráci s organizáciou Via Iuris podieľala na občianskej iniciatíve žiadajúcej zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré zabezpečili beztrestnosť páchateľov a organizátorov únosu a zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Po tlaku verejnosti prijala Národná rada v apríli 2017 ústavný zákon, ktorým prelomila premlčanosť s amnestiami spojených skutkov a umožnila obnovenie trestných stíhaní.
Do politiky vstúpila dnešná prezidentka v decembri 2017 v novovznikajúcej strane Progresívne Slovensko a pol roka nato si už ako podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia trúfla na boj o prezidentské kreslo. Od začiatku kampane sa profilovala ako bojovníčka za práva bežných ľudí a pripomínala svoje angažovanie v kauze skládky a pri Mečiarových amnestiách. „Slovensko na poste hlavy štátu potrebuje pokojnú silu schopnú spájať, ktorá má dôveru v to, že zmena je možná. Ja túto skúsenosť mám,“ vysvetlila dôvody, pre ktoré sa rozhodla kandidovať.
Keď na konci februára v jej prospech odstúpil Róbert Mistrík (nominant SaS), postavila sa za Čaputovú aj väčšina opozičných parlamentných strán. Prieskumy ju rýchlo vyniesli na prvé miesto. To v prvom kole volieb potvrdila, keď sa jej podarilo získať 40,57 percenta hlasov. V druhom kole porazila Maroša Šefčoviča (41,59 %) a s 58,4 percenta hlasov voľby vyhrala. Vo veku 45 rokov sa stala Zuzana Čaputová najmladšou hlavou štátu.
Pred druhým kolom čelila problémom okolo svojej koncipientskej praxe. Kritiku odsúdila ako protikampaň a pred jasným vysvetlením uprednostnila vyškrtnutie zo zoznamu členov advokátskej komory. Neskôr sa ukázalo, že vtedajší podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban jej zaplatil viac ako 30-tisíc eur za politickú reklamu v súkromnej televízii napriek tomu, že podľa zákona si takéto náklady má hradiť prezidentský kandidát sám. Pochybenie priznala, ospravedlnila sa a peniaze Trubanovi vrátila.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Rozvedenú matku dvoch dospievajúcich dcér počas kampane sprevádzal partner Peter Konečný. Po zvolení ich už nebolo spolu vídať. Na konci mája na sociálnej sieti priznala, že majú „ťažké obdobie“. Na májových majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji sa už objavila po boku svojho marketingového poradcu z kampane Michala Repu z izraelskej agentúry Shaviv, ktorá pomáhala s voľbami aj rakúskym slobodným či niektorým nesystémovým subjektom v Európe.
Aj keď do volieb vstúpila ako občianska kandidátka, stále bola podpredsedníčkou PS. Až pár dní po víťazstve v prvom kole (19. marca) sa tejto funkcie vzdala, po víťazstve vo voľbách stranu opustila úplne. Ako prezradila, naďalej by chcela v otázkach zahraničnej politiky spolupracovať s podpredsedom PS a novozvoleným europoslancom Michalom Šimečkom a nechá si aj niektorých poradcov exprezidenta Andreja Kisku, ktorý ju v kampani podporil. Po Kiskovi jej zostane diplomat Peter Bátor ako poradca v témach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Profesorka politológie Univerzity Komenského Darina Malová si myslí, že ak Čaputová dodrží svoje predvolebné sľuby a bude pokračovať v tom, čo ju charakterizovalo v kampani, bude dobrou prezidentkou. „Musí rešpektovať prezidentské právomoci, byť empatická, snažiť sa pôsobiť ako morálna autorita, ale navrhovať aj nejaké riešenia. Mala by si držať nekonfliktný spôsob komunikácie a naďalej sa snažiť načúvať nielen svojim voličom, ale všetkým občanom, a aj svojim oponentom. Musí pamätať na to, že Slovensko je rozmanité a sú ľudia, ktorí majú iné postoje, ale aj oni sa snažia pre krajinu niečo urobiť. Hoci niektorí z predstaviteľov katolíckej cirkvi sa o nej veľmi pozitívne nevyjadrovali, mala by podobne ako v kampani dokázať, že má pochopenie pre ideovo vzdialenejších,“ myslí si politologička.
Podľa politologičky by mala byť Čaputová najmä v zahraničnopolitickej oblasti aktívnejšia ako jej predchodca. „Bolo by vítané, keby zahraničnej politike dala konečne výraznejšiu tvár. Je to ale mladá žena, s ktorou sa spája veľa očakávaní aj v oblasti životného prostredia. Musí otvárať tiež sociálno-kultúrne témy a snažiť sa o isté zmierenie. Síce v kampani jasne artikulovala svoje vlastné preferencie, ale vždy rešpektovala, že väčšinový názor môže byť iný. Mala by tiež artikulovať témy, pred ktorými často zatvárame oči, napríklad chudoba či miera rasizmu, neznášanlivosti a netolerantnosti voči menšinám, najmä rómskej,“ vymenovala Malová.
Nadstraníckosť a nezávislosť sa novej prezidentke podľa politologičky podarí udržať, len ak bude rešpektovať ľudí z ideovo vzdialenejších táborov. „Mala by urobiť všetko pre to, aby na ňu nikdy nepadol tiež podozrenia z neférovosti, že nadŕža alebo vyznamenáva iba svojich. Slovensko je najcitlivejšie na korupciu, preto by si mala dávať pozor na to, aby ani len neprešla okolo niekoho, kto by ju namočil do nejakej neférovosti,“ uzavrela Malová.
VIDEO: Pozrite si, aká bola atmosféra počas inaugurácie novej slovenskej prezidentky v sobotu 15. júna.
VIDEO: Pozrite si príhovor prvej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej.