„Sme za to, aby sme migráciu riešili v krajinách pôvodu, v tranzitných krajinách a nie jej dôsledky. Odmietame povinné relokácie,“ uviedla Saková. Dodala, že štvorica stredoeurópskych štátov podporuje zachovanie schengenského priestoru voľného pohybu osôb a ochranu jeho vonkajších hraníc.
Nový eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo by mal pochádzať z krajiny, ktorá rieši skôr migráciu po zemi, nie po mori, uviedla Saková. Podľa jej slov sa krajiny zhodli na viacerých požiadavkách, o konkrétnych menách by mali hovoriť v najbližších dňoch.
„Model povinného prerozdeľovanie (migrantov) sa ukázal ako nefunkčný. Migráciu musíme riešiť na vonkajšej hranici,“ povedal námestník českého ministra vnútra Jakub Kulhánek.
Poľská ministerka vnútra Elžbieta Witeková uviedla, že hrozba migračnej vlny sa v súčasnosti týka regiónu západného Balkánu a oblastí Stredomoria.
„Aktívna pomoc štátov V4 na západnom Balkáne je takou našou výkladnou skriňou, ako môžu štáty V4 aktívne prispievať k tomu, že sa rieši migračná kríza,“ povedal Kulhánek. V regióne pomáhali strážiť hranice EÚ aj českí policajti.
Podľa Kulhánka sa Česko počas svojho nadchádzajúceho predsedníctva v V4, ktoré preberá od Slovenska, chce zamerať aj na oblasť migračnej a azylovej politiky, ďalej na kybernetickú kriminalitu a na boj proti drogovej kriminalite. Minister dodal, že Česko sa bude snažiť prispieť k tomu, aby EÚ vyjednala efektívnejšiu ochranu vonkajších hraníc a tiež opatrenia v oblasti politiky návratu.
Zhodnotenie slovenského predsedníctva: vysoko nastavená latka
Partneri sa venovali aj zhodnoteniu slovenského predsedníctva vo V4. To podľa Sakovej dosiahlo pokrok najmä v rámci riešenia efektívneho nasadenia síl a prostriedkov v krajinách západného Balkánu prostredníctvo využívania kontaktných bodov. „V rámci týchto kontaktných bodov rozosielame a zhromažďujeme informácie o nasadení prostriedkov našich štyroch krajín v krajinách západného Balkánu,“ vysvetlila.
Ako ďalší úspech koordinačnej skupiny označila rozšírenie mandátu Frontexu. Maďarský minister vnútra Sándor Pintér potvrdil, že slovenské predsedníctvo vo V4 „dosiahlo veľa výsledkov“, poľská šéfka rezortu Elžbieta Witek uviedla, že si ho „vysoko cení“. Štátny tajomník českého ministerstva vnútra Jakub Kulhánek doplnil, že pre súčasné české predsedníctvo je „latka nastavená mimoriadne vysoko“.
Slovensko prevzalo ročné predsedníctvo V4 1. júla 2018 od Maďarska. Sloganom slovenského predsedníctva bol „Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet“, pričom jeho agenda bola postavená na troch hlavných prioritách silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Vo štvrtok (20. 6.) slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v Bruseli predsedníctvo symbolicky odovzdal českému premiérovi Andrejovi Babišovi.