Lex Harabin obmedzí sudcom politické ambície

, 02.07.2019 12:00

Sudca alebo politik. Kandidatúra sudcu vo voľbách bude znamenať stratu talára. Cieľom je zabezpečiť nezávislosť a apolitickosť súdnej moci. Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Bárányho môže mať takéto opatrenie ešte súdnu dohru.

Národná rada minulý týždeň schválila návrh opozičného poslanca Alojza Baránika z SaS, ktorý sa stal súčasťou novely zákona o sudcoch a prísediacich. Podľa neho by malo od augusta platiť, že ak sudca bude na kandidátnej listine politického hnutia alebo politickej strany vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu, bude sa to považovať za vzdanie sa funkcie sudcu. „Sudca by si mal jasne vybrať, či chce talár alebo kreslo poslanca,“ mieni Baránik. Opozičný pozmeňovací návrh podporilo 117 poslancov zo 140 prítomných, získal tak hlasy aj koaličných strán.

Zákon dostal prezývku „lex Harabin“. Baránika k zmene inšpiroval sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý kandidoval v prezidentských voľbách. Počas kandidatúry mal pozastavený výkon sudcovskej funkcie. Harabin zároveň nevylúčil pokračovať v politickej kariére. Na otázky Pravdy, ako zmenu hodnotí, do uzávierky nereagoval.

„Netýka sa to len Harabina, nemyslím si, že je v poriadku, že vyskočím, idem skúsiť, a keď ma nezvolia, skočím naspäť. Kde je potom nezávislosť sudcu?“ vysvetlil dôvod podpory pozmeňujúceho návrhu zo strany vládnej koalície Béla Bugár (Most-Híd).

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková avizovala, že stanovisko dá, až keď sa detailne zoznámi s textom zákona. Rada kritizuje najmä fakt, že opatrenie prešlo bez akejkoľvek konzultácie. „Vzhľadom na neštandardný postup a rýchlosť zmeny vo vzťahu k všeobecným sudcom nebola zachovaná kompetencia Súdnej rady podávať stanovisko k danej zmene právnej úpravy. Ak by sa takýto postup stal pravidlom, mohlo by to viesť k vážnym zásahom do súdnej moci,“ upozornila Veronika Müller, hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady.

Ústavný súd zmenu v zákone komentovať odmietol s tým, že sa vyjadruje iba k otázkam súvisiacim s jeho rozhodovacou činnosťou a nie k zmenám právnych predpisov.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová to považuje za pozitívne. „Nezávislosť a dôveryhodnosť sudcu je základným predpokladom na kvalitné fungovanie justície. Túto zmenu teda vnímam predovšetkým ako snahu o ich podporu. Jednoznačne z nej vyplýva, že akákoľvek angažovanosť sudcu v politickej oblasti neprispieva k napĺňaniu tohto cieľa,“ uviedla Švecová.

Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied sa obáva, že zákon môže byť v budúcnosti rozporuplný. „Sleduje rozumný a legitímny zámer, ale mám určité pochybnosti o nevyhnutnosti a účinnosti tohto opatrenia, je totiž ľahko možné, že skončí na Ústavnom súde,“ upozornil bývalý podpredseda Ústavného súdu. Pripomenul, že každý má právo uchádzať sa o verejné funkcie, volené aj iné. Súčasné znenie zákona však takúto možnosť upiera istej kategórii osôb na základe ich povolania. „Nehovorím, že nikdy a za žiadnych okolností nie je možné uprieť určitej skupine právo, ale musí na to byť silný dôvod, musí to byť nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Ten v tomto prípade je, ale neviem, či je to nevyhnutné,“ uzavrel Bárány.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Štefan Harabin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku