Bellušov Národný dom opravia za 30 miliónov

Architekt Matúš Dulla súhlasí, že oprava budovy bola už nutná. Apeluje však na projektantov, aby sa pri prestavbe nedali uniesť a pomerne nenápadnej stavbe, ktorej autorom je významný architekt Emil Belluš, zanechali pôvodný vzhľad.

Banskobystrická opera v tomto roku slávi 60. výročie. Sídli v Národnom dome, ktorý bol postavený v roku 1929 a doteraz neprešiel celkovou opravou. V rokoch 2008 až 2010 sa zachraňovali iba jeho časti, ktoré boli v havarijnom stave – strechy, podkrovia a orchestrálna jama. „Ostatné priestory, ako aj fasáda budovy, vykazujú značné poškodenie a opotrebenie. Povinnosťou ministerstva kultúry je chrániť kultúrne dedičstvo, a preto navrhuje uskutočniť komplexnú rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky a prevádzkových priestorov Štátnej opery," uviedlo tlačové oddelenie rezortu.

Návrh na obnovu pamiatky je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Náklady sú odhadované na 29,98 milióna eur. Práce by sa mali uskutočniť v rokoch 2021 až 2023, kolaudácia je naplánovaná na rok 2025. Predchádzať tomu bude vypracovanie projektovej dokumentácie a verejné obstarávanie, ktoré by malo prebehnúť budúci rok. Rekonštrukcia by nemala obmedziť bežnú prevádzku opery, práce by sa mali realizovať prevažne v lete počas divadelných prázdnin.

Ministerstvo kultúry verí, že časť investovaných peňazí sa vráti. „Vrátenie finančných prostriedkov investovaných do rekonštrukcie bude možné aspoň sčasti energetickou úsporou nákladov v nových priestoroch a tiež je predpoklad zvýšenia návštevnosti Štátnej opery zatraktívnením priestorov budovy," tvrdí rezort. Na takú rozsiahlu rekonštrukciu si trúfa, pripomenul v minulosti uskutočnené projekty ako obnova Slovenskej národnej galérie či hradu Červený Kameň.

V budove podľa ministerstva zlyhávajú protipožiarne zariadenia, omietky sú zatečené a plesnivé od častých porúch splaškovej kanalizácie, omietka opadáva aj zvonku fasády. Štátna opera potrebuje nové skladové priestory, aby sa zabránilo ďalšiemu ničeniu kostýmov, kulís a rekvizít. Momentálne si sklady prenajíma, kostýmy sa perú, žehlia a sušia v suteréne.

Postaví sa aj nová hala

V rámci rekonštrukcie by sa mala postaviť nová hala, kde budú kancelárie, sklady, práčovňa a sušiareň kostýmov. Vymenia sa aj rozvody a vynoví sa celý interiér – šatne, balkóny, pre návštevníkov, foyer, javisko. Rekonštruovať sa má vonkajšia fasáda budovy, pričom sa zachová jej súčasný vzhľad so všetkými architektonickými detailmi.

Súčasťou Národného domu je aj hotel s reštauráciou, ktorý sa nachádza hneď veľa opery. Podľa rezortu tieto priestory nie sú v správe Štátnej opery, nevlastní ich štát, preto ich rekonštrukcia nebude súčasťou tejto verejnej práce. Majitelia hotela o plánoch s opravami nevedia. „Štátna opera je samostatná časť Národného domu, o jej obnove nie som informovaná, neviem na to reagovať,“ odpovedala manažérka hotela Národný dom Monika Gabrišová na otázku, ako sa ich bude týkať rekonštrukcia.

Komplexnú obnovu Národného domu architekt a odborník na architektúru 20. storočia profesor Matúš Dulla víta. „Je to prvé veľké dielo architekta Emila Belluša, zakladateľa slovenskej funkcionalistickej architektúry. Budova je na polceste medzi historizmom a modernou, ale osvedčila sa ako kvalitné dielo," hodnotí význam stavby. Podľa neho je rekonštrukcia nutná aj kvôli tomu, lebo od postavenia budovy v roku 1929 sa veľa vecí zmenilo, napríklad aj v prístupe k divadelníctvu.

Vysoký rozpočet podľa profesora nie je vždy na úžitok. „Niekedy sa hovorí, že keď máme veľa peňazí, tak pokazíme minulú stavbu a vnesieme tam príliš mnoho nového. Keď je všetko obalené v polystyréne a natreté pestrými farbami, tak sa cítime ako v Disneylande. Aj takéto neveľmi ikonické diela, čo sa týka ich turistickej atraktívnosti, majú právo na to, aby sa na nich vrstva toho dobového názoru zachovala. Mám obavu, že sa môže prípadne stať, že nejaký odvážny projektant zabudne na to, že aj na takejto pomerne nenápadnej stavbe má zmysel uchovať dôstojný architektonický koncept," uzatvoril Dulla.