Leto sa vráti o týždeň

Víkend bude pomerne chladný a daždivý. Ani tam, kde sa ukáže slnko, v sobotu teplota neprekročí 25 stupňov. „Bude príliš veľa oblačnosti a priestor pre slnečný svit bude veľmi obmedzený,“ vysvetľuje klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave Pavel Faško. Pofukovať bude severozápadný vietor, ktorý nepridá na príjemnom pocite.

Pozrite si videopredpoveď počasia TV Pravda s meteorológom Danielom Cibulom na víkend s výhľadom až do utorka.

Vetristý môže byť ešte aj pondelok, ale postupne sa začne otepľovať. „Na budúci víkend by sa mohlo výraznejšie otepliť,“ dodáva klimatológ s tým, že na najteplejších miestach bude 30 a viac stupňov. „Budú to teploty po tomto ochladení vítané, ale nie nebezpečné,“ podotýka Faška. Podľa neho je však dnes ešte veľmi ťažké povedať, ako dlho bude trvať teplejšie počasie.

Klimatológ vysvetľuje, že ochladenie v týchto dňoch patrí k prejavom leta u nás. K citlivejšiemu vnímaniu prispieva fakt, že minulú nedeľu na bratislavskom letisku namerali 34,5 stupňa. No a v pracovnej časti týždňa bolo najteplejšie vo štvrtok v Moravskom Svätom Jáne, kde mali 27,2, a na letiskách v Bratislave a na Záhorí mali 26,9 stupňa.

Naopak, v Telgárte nemali ani 15, v Oravskej Lesnej zasa 15,6 stupňa. „Je sucho a ochladenie bolo viac citeľné v noci a ráno. V piatok ráno v Slovenskom raji v Mlynkoch namerali iba 0,9, vo Vernári 1,1, v Oravskej Lesnej 1,2 stupňa. V úrovni päť centimetrov nad zemským povrchom mali v stredu ráno v Poprade prízemný mráz, keď tam namerali mínus jeden stupeň,“ pokračuje klimatológ s tým, že v horských kotlinách môže mrznúť aj v júli.

Rovnako môže v júli vo vysokohorských polohách Tatier padať sneh. „Tam môže padať sneh v priebehu celého roka,“ upozorňuje Faško. V piatok ráno dosiahla snehová pokrývka na Lomnickom štíte 7 cm – v noci tam pribudlo 6 cm nového snehu.

Faško hovorí, že nad Európou prúdi vzduch pozdĺž poludníkov, hovorí sa mu meridionálne prúdenie. Kým v minulých dňoch k nám prúdil veľmi teplý až horúci vzduch od juhozápadu, v tomto týždni sa prúdenie zmenilo a dostáva sa k nám chladnejší vzduch od severozápadu. A práve to spôsobuje také výrazné rozdiely v teplotách.

V ostatných dňoch najmä východnú časť Slovenska doslova bičovali supercelárne búrky s krúpami. „Platí, že na východnom Slovensku býva v tomto období či v období vrcholného leta viac búrok ako napríklad na juhozápadnom Slovensku. Z porovnania situácie na letiskách v Košiciach a Bratislave vyplýva, že v Košiciach majú takmer o 20 percent búrok viac,“ argumentuje Faško.

Hovorí, že vyšší výskyt búrok práve na východe vyplýva aj z klimatických podmienok Slovenska. „Aby sa vyvíjali búrky, musí byť vlhko a v prízemných vrstvách teplý až horúci vzduch. V júni bolo viac zrážok na východnom Slovensku, takže v niektorých oblastiach bolo vlhkejšie, čo tiež podporuje vznik búrok. K tomu sa pridávali aj ďalšie faktory, ako je čas prechodu poveternostného frontu daným územím počas dňa. Cez východné Slovensko poveternostný front niekoľkokrát prechádzal v popoludňajších hodinách. No a silné búrky sa vyskytujú popoludní alebo neskoro popoludní k večeru,“ hovorí klimatológ.

Tieto búrky však nepomohli k zlepšeniu vlahového deficitu krajiny, ktorú veľmi vyčerpáva aj výpar. Faško objasňuje, že v júni na niektorých meteorologických staniciach výpar z voľnej vodnej hladiny dosiahol hodnoty vyššie ako 100 mm: napríklad v Dolnom Hričove 109, v bratislavskej Mlynskej doline 105, Prievidzi 103, Dudinciach 108, Boľkovciach 110 a v Trebišove 118 mm. Zrážok bolo zasa alarmujúco málo.

Od 1. do 11. júla úhrn zrážok niekde nedosiahol ani milimeter. V Hurbanove spadlo 0,6, v Dudinciach 0,9, v Banskej Štiavnici 0,3, na juhu stredného Slovenska v Boľkovciach len 0,2 mm zrážok. O nič lepšie to nebolo ani v júni. Za posledných 41 dní – od 1. júna do 11. júla – napršalo v Bratislave v Mlynskej doline 11, na letisku 19, v Dudinciach 15, na letisku v Dolnom Hričove pri Žiline 35 a v Oravskej Lesnej, ktorá býva na zrážky bohatá, iba 49 mm.

Klimatológ Faško preto hovorí, že by sme mali tešiť z dažďa a snažiť sa udržať vlhko v krajine čo najdlhšie. „Viac priestoru by sme mali dávať pestrej vegetácii, nebol by som taký prísny pri kosení trávnikov, a určite by sme nemali rúbať stromy. Naopak, tie by sme mali ešte viac vysádzať,“ vyratúva zbrane proti suchu, ktoré je čoraz výraznejšie.