Názvoslovné rozčleňovanie z urbanistického hľadiska jednotného priestranstva na viaceré námestia pokladá zväz na nesprávne a násilnícke, bez diskusie s odborníkmi i verejnosťou. Názov verejného priestoru sa počas rozličných režimov menil, až sa pre ústredné námestie hlavného mesta vžilo pomenovanie z roku 1962. Od roku 1974 je na ňom aj súsošie venované SNP.
„Ťažisko masových zhromaždení po 17. novembri 1989 bolo na hornej časti tohto námestia, a nie pred Starou tržnicou,“ zdôrazňuje zväz. Reaguje tak na vyjadrenia primátora, podľa ktorého by malo byť pripomenutie si 30. výročia Nežnej revolúcie trvalé, a to premenovaním niektorého v bratislavských námestí. Ako najvhodnejšia možnosť sa javí podľa neho dolná časť námestia.
SZPB s tým však nesúhlasí, premenovať by sa podľa neho mala iná dôstojná verejná plocha. „Hoci aj dnešné Námestie slobody, čo je dosť všeobecný názov. Tam sa navyše ráta aj s výstavbou pomníka, ktorý by pripomínal túto historickú udalosť spred 30 rokov,“ podotýka zväz. Magistrát a Staré Mesto by podľa neho mali skôr venovať dlhé roky sľubovanej obnove Námestia SNP.
O návrhu premenovať časť Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie informoval prednedávnom primátor na sociálnej sieti. Hlavné mesto sa už v tejto súvislosti obrátilo na starostku Starého Mesta Zuzanu Aufrichtovú. Požiadalo ju o vypracovanie a predloženie návrhu na schválenie uznesenia o premenovaní tejto časti Námestia SNP. V prvom rade totiž musia premenovanie schváliť staromestskí miestni poslanci. Po ich odobrení by návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) pripravilo mesto. Prerokovaný by bol na komisii kultúry, ochrany historických pamiatok a mediálnej komisii, na mestskej rade a následne v bratislavskom mestskom zastupiteľstve.