Téma potratov otvorí politickú jeseň

, 29.07.2019 12:00

V jeseni by sa opäť mala dostať na pretras téma umelého prerušenia tehotenstva. Poslanci Smeru a SNS chcú skrátiť lehotu, dokedy môže žena požiadať o zákrok. Sociologička to označuje za naháňanie politických bodov, mimovládne organizácie za ohrozenie života a práv žien.

V súčasnosti zákon o potratoch umožňuje žene na jej písomnú žiadosť prerušiť tehotenstvo do 12. týždňa. Zároveň môže zákrok podstúpiť kedykoľvek počas gravidity, ak tehotenstvo ohrozuje jej život, zdravý vývoj plodu alebo ak vyšetrenia odhalia riziko narodenia ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Dve z koaličných strán plánujú sprísnenie legislatívy. „Chceme zohľadniť skutočnosť úbytku interrupcií pre správne používanie antikoncepcie a súčasne zabrániť svojvoľným interrupciám. Nenarodený plod v tele matky požíva právnu ochranu a musíme súčasný právny stav riešiť,“ vysvetlila dôvod zmeny hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Prípravu návrhu potvrdil aj hovorca Smeru Ján Mažgút. O aké zmeny v zákone pôjde, nespresnil. „Detaily predstavíme, keď bude známe konkrétne znenie zákona,“ dodal Mažgút. Predseda Smeru Robert Fico ešte pred rokom nesúhlasil, aby sa žene obmedzovalo právo rozhodnúť sa, či do 12. týždňa interrupciu podstúpi, alebo nie. Tvrdil tiež, že po zmene zákona nie je spoločenská objednávka.

Inciatívu nepodporuje Most-Híd a SaS

Most-Híd takúto iniciatívu nepodporuje a zákon meniť nechce. Považuje to za účelové nastoľovanie citlivých tém. „Aj vzhľadom na to, že počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá, by sme uprednostnili korektnú celospoločenskú diskusiu pred predkladaním zákonných noriem v predvolebnom období,“ skonštatovala hovorkyňa Klára Debnár. Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Baštrnák tvrdí, že súčasné znenie je v poriadku. Zdôraznil, že interrupcie nemajú byť politickou témou, pretože je to odborná vec.

Proti návrhu protestuje aj najväčšia opozičná strana SaS. Tá podľa predsedníčky klubu Natálie Blahovej novelu nepodporí. Poukázala na to, že interrupcie sú na Slovensku na ústupe. „Podstupuje ich mizivé percento žien a nie sú pre normálnych ľudí témou,“ tvrdí Blahová. OĽaNO si chce počkať na konkrétne znenie novely. Hnutie Sme rodina nechá rozhodnutie o podpore zákona na jednotlivých členov. „Nemáme jednotnú stranícku líniu, pretože túto otázku považujeme za citlivú,“ uviedla Michaela Jurcová z tlačového odboru hnutia.

Mimovládky: Okliešťovenie práv žien

Návrh novely zákona je podľa mimovládnych organizácií Aspekt a Možnosť voľby nebezpečným pokusom o obmedzenie práva žien na včasnú a bezpečnú interrupciu. Predsedníčka združenia Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová zdôrazňuje, že skrátenie lehoty nie je biologicky ani prakticky možné. „Začiatok tehotenstva sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie pred otehotnením. Prvé týždne teda žena ešte v skutočnosti ani tehotná nie je, keďže k uhniezdeniu vajíčka dochádza obyčajne v treťom až štvrtom týždni,“ vysvetlila Mesochoritisová s tým, že do ôsmeho týždňa tehotenstva sa mnohé ženy nemusia ani dozvedieť, že sú tehotné.

Výsledkom novely podľa politologičky a aktivistky bude to, že sa k možnosti potratu dostane len minimum žien. „Toto je pokračovanie v pomalom a postupnom okliešťovaní práv žien. Novela im totiž reálne znemožní ísť na interrupciu,“ dodala Mesochoritisová. Pripomína, že štatistiky z celého sveta ukazujú, že ak je ženám zamedzený prístup k interrupciám, narastá úmrtnosť a chorobnosť žien, častejšie podstupujú samovraždy a nikdy to nevedie k zníženiu počtu potratov. „V Poľsku sa ročne vykoná 150-tisíc nelegálnych interrupcií. Z Írska, kde donedávna platili podobné reštrikčné zákony, ročne vycestovalo do Veľkej Británie 3 300 žien,“ argumentovala predsedníčka.

Podľa nej hrozí, že ženy začnú hľadať pomoc v zahraničí alebo sa uchýlia k domáckym receptom na vyvolanie potratu.

Skrátenie lehoty bude navyše nútiť ženy rýchlo sa rozhodnúť. Sprísnenie zákona sa dotkne najmä chudobnejších rodín a žien. Medzi najčastejšími dôvodmi, pre ktoré sa ženy rozhodnú zákrok podstúpiť, býva nedostatok financií a strach, že ďalšie dieťa ohrozí ostatných členov rodiny chudobou. Politici by sa podľa Mesochoritisovej preto mali viac zamerať na podporu rodín a na pomoc pri zlepšovaní ich finančnej situácie, na zabezpečenie bezplatnej antikoncepcie, odbornej sexuálnej výchovy, ktorá naučí mladých ľudí zodpovedne pristupovať k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. "Rovnako je dôležité začať systematicky riešiť násilie páchaného na ženách,“ doplnila.

Počet umelých prerušení tehotenstiev klesá

  • vlani zdravotnícke zariadenia na území SR nahlásili 13 924 potratov u žien s trvalým bydliskom v SR, bolo to o 597 menej ako v roku 2017
  • index potratovosti – teda počet potratov na sto narodených detí, vlani klesol na 24,01, v roku 2017 dosiahol číslo 25
  • na tisíc žien v reprodukčnom veku (všeobecná miera potratovosti) pripadalo 10,7 potratu
  • z celkového počtu potratov išlo v minulom roku o 7 350 umelých prerušení tehotenstiev (zvyšok pripadol na spontánne a iné potraty a mimomaternicové tehotenstvá), v roku 1997 sa na Slovensku vykonalo 20 855 umelých prerušení tehotenstiev
  • u maloletých dievčat do 14 rokov bolo nahlásených 20 potratov, v tom 3 spontánne, 14 umelých prerušení tehotenstiev a 3 iné potraty. Vo vekovej skupine mladistvých 15– až 19-ročných to bolo 979 potratov (296 spontánnych, 547 umelých prerušení, 128 iných a 8 mimomaternicových tehotenstiev)
  • najviac umelých prerušení tehotenstiev bolo vlani vykonaných v zdravotníckych zariadeniach v Nitrianskom (2 510) a Banskobystrickom kraji (1 039)

    Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

Sociologička Monika Čambalíková zo Slovenskej akadémie vied vidí za snahou politikov otvárať citlivú tému boj o konzervatívneho voliča pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Pripomína, že zo sčítania ľudu vyplýva, že väčšina krajiny je kresťansky, teda konzervatívnejšie orientovaná. „Predpokladajú preto, že takýchto voličov je veľa a nechcú ich nechať extrémistickým stranám, nechcú, aby táto skupina voličov nezostala neoslovená štandardizovanými stranami,“ mieni. Pripomína však, že legislatívny zákaz nerieši ani podstatu problému, ani ochranu života. „Skôr to beriem tak, že je to predvolebný boj o konzervatívneho voliča všetkými prostriedkami, aj tými menej vyberanými,“ skonštatovala sociologička.

Sociologička: Téma nemá opodstatnenie

Výber témy však nepovažuje za šťastný. Počkať si však chce, do akej miery bude otvorenie témy interrupcií „pokusným balónikom vyslaným smerom k verejnosti“ a nakoľko bude nový zákon vážne presadzovaný a uplatňovaný. „Je pravda, že strán je veľa a priestor na priority, ktorými sa možno odlíšiť a upútať na seba pozornosť, sa zužuje, takže štandardné strany budú hľadať všetky možné spôsoby, ako sa zviditeľniť a dostať sa na päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Vecne a odborne téma totiž naozaj nemá žiadne opodstatnenie,“ uzatvorila Čambalíková.

Úplný zákaz interrupcie sa bezúspešne pokúsila minulý rok presadiť strana ĽS NS, parlament odmietol o zákone vôbec rokovať. V januári návrh predložili opäť, nakoniec ho však stiahli a rozhodli sa podporiť podobný návrh z dielne nezaradeného poslanca Richarda Vašečku. Ten navrhoval zrušiť legálnosť potratov bez vážnych dôvodov. Návrh ani v tomto prípade neprešiel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#interrupcia #umelé prerušenie tehotenstva #návrh novely zákona. interrupčný zákon
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku