Zomrel Boris Latta. Dotĺklo srdce oddané Pravde

V novinárčine našiel celoživotnú pracovnú lásku. Mal nespočetne veľa čitateliek a čitateľov, ktorí sa tešili na jeho texty. Bohužiaľ, už si od neho nič nové neprečítajú. Boris Latta, dlhoročný redaktor denníka Pravda, zomrel 31. júla vo veku 66 rokov.

01.08.2019 17:56
Boris Latta (25. 9. 1952 – † 31. 7. 2019) Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Boris Latta Boris Latta (25. 9. 1952 – † 31. 7. 2019)

„Všetci cítime nesmierny smútok. Boris nám chýba a bude chýbať. Aj redakcii, aj čitateľkám a čitateľom. Náš Boris… Skvelý človek. Chýbal nám už, keď nemohol chodiť medzi nás a bojoval so zákernou chorobou. Boris bol jednou z najznámejších tvárí Pravdy," hovorí Jakub Prokeš, poverený vedením redakcie. Zároveň pripomína jeho povahu: „Úsmevy, žoviálne gestá, grimasy, nákazlivé vtipy, veselá hlučná povaha… Kam prišiel, tam žiaril. Bol nielen kolegom, ale aj kamarátom. Ostáva po ňom veľa pekných spomienok."

Boris nám chýba a bude chýbať. Boris bol jednou z najznámejších tvárí Pravdy.
Jakub Prokeš, poverený vedením redakcie Pravda

Usilovný novinár a vynikajúci zabávač – tak si Borisa zapamätajú ľudia v Pravde.

Čitateľská obec poznala dlhoročného zahraničnopoli­tického novinára najmä prostredníctvom jeho textov o Rusku, o Ukrajine a o Blízkom východe. „Svoju profesiu vnímal veľmi vážne. Žurnalistiku vyštudoval v Leningrade. Rusko a Rusov mal rád, preto sa nedokázal zmieriť s jednofarebným videním krajiny, ktorá má svojbytný príbeh človečenský, historický, kultúrny. Písal ako jeden z mála slovenských novinárov o Rusku s porozumením a citom," zdôrazňuje Tina Čorná.

Podobne ho vidí aj Jozef Sedlák: „Znalec šírej Rusi a Ukrajiny aj slovanskej ľudskej duše. Bezprostrednosť, úsmev na tvári, krásna a čistá ruština, ony mu otvorili cestu do sveta niekedy ťažko zrozumiteľnej politiky našich východných susedov. Boris, Tvoj pohľad na svet nám bude chýbať."

Vladimír Jancura oceňuje na ňom pracovné kvality: „Sú novinári, ktorí sa ponáhľajú so závermi a nepoznajú zľutovania pri vynášaní úsudkov. Sú ďalší, ktorí prejavujú opatrnosť, snažia sa pochopiť všetky súvislosti a upozorňujú na nedostatok faktov a dôkazov. Boris patril skôr k tým druhým. Niekto mu to zazlieval, mal však veľa verných čitateľov, ktorí čakali na každý Borisov článok."

Pri spomienkach sa objavuje vtipkár, optimista a zodpovedný spolupracovník kamarátskej povahy. „Aj keď sme už boli dlhoroční kolegovia, navždy pre mňa zostane ujo Boris, ktorého som poznala od škôlkarského veku. Vždy, keď ma mama priviedla ako malú do redakcie, venoval sa mi, žartoval a rozprával príbehy, vyžaroval dobrú náladu. A tak to zostalo aj v čase, keď som už sama začala pracovať v Pravde," hovorí Zuzana Hlavačková.

Nora Sedláková si ho zapamätá ako neskonale pozitívneho človeka: „Bol mojím kolegom neuveriteľných 44 rokov. Vybavuje sa mi Borisova večne usmiata tvár a neutíchajúca studnica vtipov."

Adam Zelinka poukazuje na to, že ešte nedávno chodieval s kolegami hrávať futbal do telocvične: „Nás, o 30 rokov mladších faganov, naháňal tak, že nebolo možné sa ho striasť. A pred bránkou bol napriek nižšej postave ako Zdeno Chára – odtlačiť ho bolo nemožné."

S obľúbeným zlatým retrieverom u seba na záhrade. Foto: Archív Pravdy
Boris Latta S obľúbeným zlatým retrieverom u seba na záhrade.

Sú chvíle, keď sa ťažko hľadajú slová, prízvukuje Bohuš Lenický: „Boris bol pre mňa nielen kolega, ale takmer súčasť rodiny. Mal dar rozosmiať, zaujať, nuda v jeho spoločnosti nemala šancu. Nebol však plytkým zabávačom, ale človečinou oplývajúcim človekom. Pravda bude bez neho o čosi chudobnejšia."

Ida Bibelová poukazuje aj na jeho ústretovosť: „Boris vždy vedel zaskočiť za kolegu, ktorý to potreboval." Dodáva, že všetkých vedel rozosmiať: „Každý deň, a to bez ohľadu na to, či sám nemal práve problémy. Veľmi tu chýba."

Zmysel pre humor sa ako prvé vynára aj Lívii Černickej: „Ak sa raz bude definovať jednotka optimizmu a veselej nálady, jednotka širokého a dobroprajného srdca, bude to jednotka Borisa Lattu."

V redakcii. S grimasou a gestami, čím zabával... Foto: Archív Pravdy
Boris Latta V redakcii. S grimasou a gestami, čím zabával kolegov.

„Usmieval sa zakaždým, keď som z rukáva vytiahla štipľavú poznámku o jeho veku. Jemné podpichovanie si užíval, trúfam si povedať, že lichotilo jeho temperamentnej povahe. Boris Latta miloval život a miloval publikum, ktoré zabával svojimi príhodami," podotýka Vladimíra Gahérová.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v bratislavskom krematóriu v utorok 6. augusta o 14. hodine.

Spomienky kolegov zo zahraničného oddelenia Pravdy

Daniela Balážová: Boris, keď som ako najmladšia prišla na naše oddelenie, nazval si ma malinkou a potom Matkou Terezou. Keď som navrhovala ekologické témy, smiali ste sa: zase zvieratká? Pritom keď bolo treba pomôcť, bol si Matkou Terezou Ty a o záhradku a o psa si sa s láskou staral. Nikdy nebudem vedieť rozprávať vtipy ako Ty. Bol si skvelý rozprávač a zabávač, aj keď Ti bolo smutno. Tečú mi slzy, tú gaštanovú tortu Ti už neupečiem.

Ivan Drábek: „Nechajte ho, aj tak umrie," usmial sa popod fúzy, keď niekto výmenu názorov zahnal do krajností. Vedel vášnivo obhajovať svoju pravdu. Majestát smrti, ktorý všetky spory zahladí, spomínal len vtedy, keď cítil, že musí svojím príslovečným humorom odľahčiť debatu. Lebo kamarátstvo bolo preňho nadovšetko. Kamarátstvo je život. Boris je stále tu.

Andrej Matišák: Každý príbeh, ktorý Boris rozprával, nabral na seba kus človečiny. Lebo mal rád ľudí. Platí, že energia nemôže zmiznúť, iba sa premeniť. Borisov úsmev a energia mi veľmi chýbajú, ale určite nikdy neodídu. Budú s nami, tak ako jeho príbehy.

Miroslav Čaplovič: Milý Boris, nech Tvoja duša odpočíva v pokoji, pomodlím sa za Tvoj večný odpočinok. Dalo by sa vytiahnuť veľa vtipných spomienok, ale vyberiem si vážnu. Ide o to, v čom som Ťa obdivoval, lebo si dokázal, že si silnejší ako ja. Druhý pokus skoncovať s fajčením Ti vyšiel na jednotku. Už dlhé roky som Ťa nevidel ani raz dymiť z cigarety. Tvoja pevná vôľa vzdať sa tabaku a žiť bez neho mi môže slúžiť ako inšpirácia. Ďakujem Ti, že ako kolega si vzorne včas napísal svoje texty, takže si neohrozoval uzávierku novín. A vďaka Ti, že si bol skvelý zabávač. Sľubujem Ti, že keď čoskoro bude v kalendári dátum Tvojho narodenia, po pracovnej dobe si hneď pripijem na Tvoj úsmev, ktorý, dúfam, z nebeskej diaľky zostane na Pravdu neprestajne žiariť. Aj vtedy, keď Slnko zapadne.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #denník Pravda #Boris Latta