Reforma nemocníc stále nachádza odporcov

Šéfka rezortu Andrea Kalavská (nom. Smer) základnú ideu tzv. stratifikácie nemocníc po dohode s predsedom Smeru Robertom Ficom plánuje zakotviť v Ústave SR. Návrh ústavného zákona má zatiaľ 47 pripomienok. Neobsahuje detaily, ako by mala reforma vyzerať. Nové paragrafy v ústave garantujú každému nárok na bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Podľa nich sa nemocnice rozdelia na tri typy – lokálne, regionálne a národné.

Lokálne nemocnice by mali zabezpečovať akútnu zdravotnú starostlivosť a dostupné by mali byť do 30 minút. Nad nimi by mali stáť regionálne nemocnice. Tam pacient nájde komplexnejšiu liečbu, dostupné budú do jednej hodiny. Najvyššie postavenie bude patriť národným nemocniciam. Rozmiestnené budú tak, aby sa ľudia z celého Slovenska mohli k nim dostať do dvoch hodín. Jednotlivé oddelenia sa budú hodnotiť podľa stanoveného minimálneho počtu výkonov. Pokiaľ kritérium nesplnia, zdravotné poisťovne nebudú povinné s nimi uzatvárať zmluvy.

Úplné stiahnutie ústavného zákona žiada Slovenská lekárska komora. „Zamietame to, pretože po odbornej a aj po technickej stránke to nie je pripravené ako ústavný zákon. Je to napísané nejasne a jediným výsledkom môže byť len zníženie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti," zhrnul hlavné výhrady prezident komory Marian Kollár.

Lekárom sa nepáči, že reforma obchádza ambulancie. „Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria aj ambulantné zdravotnícke zariadenia, pričom trend v krajinách Európy pod tlakom na efektívne vynakladania prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti smeruje k posilňovaniu ambulantnej zdravotnej starostlivosti," poukazuje lekárska komora.

Pripomienky má aj Lekárske odborové združenie. Jeho predseda Peter Visolajský si myslí, že takáto transformácia zdravotníctvu len uškodí. Prekáža mu najmä to, že ministerský návrh sa nezaoberá nedostatkom personálu v zdravotníctve. „Na stratifikáciu budeme potrebovať viacej personálu v nemocniciach, ako máme teraz, a toto nikto nerieši. Ak by sa aj zavrelo niekoľko malých nemocníc, tak pôjde možno len o pár sestier, ktoré budú schopné ďalej pracovať a premiestniť sa do inej nemocnice," doplnil Visolajský.

Lekárski odborári tvrdia, že kritériá, podľa ktorých sa majú nemocnice v budúcnosti zazmluvňovať, nie sú konkrétne. „Jediným kritériom je minimálny počet výkonov, ale to je stanovené tak, že keď nemocnica nedodrží tento počet výkonov, tak poisťovne nemusia uzatvoriť zmluvu. To môže znamenať to, že keď jedna súkromná finančná skupina vlastní nemocnice a aj zdravotnú poisťovňu, tak tá poisťovňa neuzatvorí zmluvu so štátnou, ale so súkromnou nemocnicou," vysvetlil Visolajský.

Asociácii nemocníc Slovenska sa nepozdáva, že reforma by mala byť definovaná ústavným zákonom. Podľa nej je to zbytočné, nakoľko sa v budúcnosti model nemocníc môže ďalej meniť a jeho zadefinovanie v ústave môže schvaľovanie prípadných zmien skomplikovať.

Prezident asociácie Marián Petko dlhodobo upozorňuje, že stratifikácia by sa mala týkať aj jednodňovej zdravotnej starostlivosti. „Návrh rieši len poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti bez toho, aby riešil aj iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom aj ich pracovná činnosť má výrazný vplyv na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť pre všetkých pacientov,“ píše asociácia v pripomienkach.

Asociácia navrhuje, aby bolo v ústavnom zákone zakotvené aj zvýšené financovanie za poistencov štátu, a to v sadzbe 5 %. Momentálne je sadzba určená na 3,37 % z vymeriavacieho základu (priemerná mzda spred dvoch rokov).

Ministerstvo zdravotníctva si za svojím návrhom stojí, pripomienky momentálne vyhodnocuje a tvrdí, že rokuje so všetkými zainteresovanými vrátane zástupcov politických strán. „Ministerstvo zdravotníctva je však presvedčené, že nie je vhodné, aby problematika stratifikácie bola v rovine „politických prestreliek“. Je potrebné ponechať ju na odbornej úrovni, nakoľko ide o prelomovú systémovú zmenu nesmierne potrebnú pre zdravotníctvo,“ uviedla Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva.

Podľa Eliášovej balík reformných zákonov plus zmena ústavy budú predložené na rokovanie vlády 21. augusta. Ak prejdú parlamentom, zmeny by mali platiť od 1. januára 2024. Nemocnice sa dovtedy musia prispôsobiť novým podmienkam.