Na Generálnu prokuratúru sa obrátilo Združenie miest a obcí (ZMOS) s otázkou, či pri prijímaní do škôlok môžu samosprávy preferovať deti s trvalým pobytom. Združenie dôvodilo nejasnosťou v legislatíve. Odpoveď bola kladná.
„Orgány prokuratúry nepovažujú za diskriminačné, ak obce pri rozhodovaní o veciach prijímania detí do materských škôl a určovania výšky mesačného príspevku za dieťa v škôlke zriadenej obcou si vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach upravia podmienky tak, že preferujú deti a rodičov s trvalým pobytom na území obce, ktorá materskú školu zriadi,“ stojí v jej vyjadrení, ktoré na svojej webovej stránke zverejnil ZMOS.
Hovorca združenia Michal Kaliňák je presvedčený, že tento názor prokuratúry povzbudí samosprávy. Pripomenul, že škôlku zriaďuje obec, ktorá podľa zákona koná v záujme svojich obyvateľov. „A to sú tí, ktorí tam majú trvalý pobyt, platia dane a dotýkajú sa ich všetky rozhodnutia obce,“ doplnil Kaliňák.
V súčasnosti samosprávy určujú poplatky za škôlky, kritériá na prijímanie detí sú v rukách riaditeľov škôlok. Vysvetlenie prokuratúry naznačuje, že obce budú môcť cez vlastné nariadenia usmerňovať nábor detí v prospech obyvateľov.
Mestá už o zmenách uvažujú. „Určite využijeme súčasný systém fungovania verejnej správy tak, aby sme uprednostnili deti s trvalým pobytom u nás,“ odpovedala hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová.
„Ide o vážnu tému, preto momentálne prebieha diskusia na úrovni poslancov mestského zastupiteľstva,“ priblížila vedúca kancelárie trnavského primátora Marta Jašureková.
30 pre domácich, pre ostatných 300
Debaty okolo zvýhodňovania jednej skupiny detí naposledy rozvírila bratislavská Petržalka. Jej starosta Ján Hrčka prišiel s poplatkami 30 eur pre domácich a 300 eur pre ostatných, s reorganizáciou škôlok, tlačil na ich vedenia, aby preferovali Petržalčanov. Po proteste 21 riaditeliek, ktoré dali v máji hromadné výpovede, skončili opatrenia iba pri rozdielnych poplatkoch, ten pre Nepetržalčanov sa znížil na 100 eur. Hrčka je teraz spokojný. „Keď musia obyvatelia mestskej časti platiť náklady za deti, mali by byť aj uprednostnené. Som rád, že túto logiku teraz potvrdila Generálna prokuratúra,“ reagoval starosta.
V Bystrici za miestne deti platia 16 eur, za ostatné 30
Banská Bystrica si rozdielny prístup k rodičom obhajovala na súdoch. Prokurátor mestu vyčítal nesúlad s antidiskriminačným zákonom. Postupne samospráva upravila podmienky. Nakoniec pre deti s trvalým pobytom v Banskej Bystrici určila poplatok 16 eur a za tie, ktoré ho majú inde, zaplatia rodičia 30 eur. „Tento postup nepovažujeme za diskriminačný,“ podotkla Dominika Smoleňová z kancelárie banskobystrického primátora.
V Prešove za škôlkara zaplatíte 20, alebo 40 eur
Aj Prešov sa dostal pre podobné opatrenia do sporu s prokurátorom. Ten napadol mestské nariadenie, podľa ktorého bude od septembra mesačný poplatok za škôlkara 20 eur. Ak dieťa nemá trvalé bydlisko v meste, jeho rodičia si budú musieť priplatiť – vyjde ich to na 40 eur. „Prijaté uznesenie skúmal prokurátor. Jeho protestu mestské zastupiteľstvo na prerokovaní koncom júna nevyhovelo,“ spresnila referentka mesta Lenka Šitárová.
V Žiline berú iba deti s pobytom tam
V Žiline už dlhšie do škôlok berú len deti s trvalým či prechodným bydliskom u nich. Mestu to zatiaľ nik nevyčítal. Keďže cezpoľných nemajú, mesačný poplatok je jednotný – 17 eur. „Do materských škôl v našej zriaďovateľskej pôsobnosti sa každoročne hlási oveľa viac detí, ako je možné prijať. Ich riaditeľky usmerňujeme, aby pri prijímaní dávali prednosť Žilinčanom. Toto kritérium rešpektujú,“ povedala hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Rezort školstva má na celú záležitosť svoj pohľad. Rozhodujúci je podľa neho v prvom rade riaditeľ materskej školy, ktorý musí dbať na zákonné podmienky. Tie hovoria o tom, že prednostne sa do škôlky berú len deti, ktoré dovŕšili piaty rok. „Nemožno to explicitne viazať na trvalý pobyt v danej obci či mestskej časti, v ktorej sa škôlka nachádza. Kompetencia určiť ostatné podmienky je platnými právnymi predpismi ustanovená len pre riaditeľa materskej školy a nie pre zriaďovateľa,“ mieni tlačový odbor ministerstva. Tvrdí, že obec stanovuje len výšku mesačného príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole. „Ostatné podmienky nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, ako je napr. antidiskriminačný zákon, nesmú byť diskriminujúce a obmedzujúce práva dieťaťa či zákonných zástupcov,“ dodal rezort školstva.
Hovorca ZMOS-u Kaliňák však mieni, že stanovisko prokuratúry dáva mestám väčšiu kompetenciu ako len určovanie poplatkov. Podľa neho samosprávy budú mať väčšie slovo pri nastavovaní kritérií na prijmanie do škôlok.
Daniela Konečná z Únie materských centier hovorí, že zo strany Generálnej prokuratúry je to možno v poriadku, ale z ľudského hľadiska problematické. „Ako rodič pracujúci v meste a bývajúci na dedine nemám inú možnosť len zobrať dieťa so sebou a umiestniť ho do škôlky v meste,“ poukázala. Inak by vraj svoju ratolesť zo škôlky nestíhala včas zobrať. „Pri neskorých príchodoch rodiča pre dieťa hrozia sankcie a kontaktovanie iných inštitúcií,“ tvrdí s tým, že tento problém sa už prenáša aj do vyšších ročníkov. „Teda na základné školy, ktoré tiež nemajú dostatočné kapacitné možnosti,“ podotkla. Myslí si, že situácia by nebola takáto vypätá, ak by bolo služieb pre rodiny dostatok a nevznikal takýto boj o miesta najmä vo väčších mestách. Rodič z toho podľa nej vychádza najhoršie. „Je len veľmi ťažké skĺbiť rodinu a prácu. Je už najvyšší čas pokúsiť sa o vznik nových, flexibilnejších, služieb aj pri starostlivosti o deti do šesť rokov,“ uzavrela.