Brigita Schmögnerová, ekonómka
Aj pri 75. výročí SNP sa pravdepodobne zopakuje to, čo pri každom inom výročí Povstania. Oslavné reči budú o politikoch a vojakoch, ktorí organizovali SNP alebo bojovali v ňom. Mená ako Husák, Novomeský, Šmidke, za Demokratickú stranu Lettrich a Ursíny, generáli Golian a Viest prešli do histórie, do učebníc i do ľudovej pamäti. Takmer v zabudnutí zostali iní, bez ktorých by SNP nemohlo vzniknúť a bez ktorých by nemohla prebehnúť ani jedna bojová akcia. Stručne – bez tých, ktorí zabezpečovali finančné a materiálne zdroje SNP. Ak o Karvašovi sa predsa čo-to vie, o Zaťkovi ešte menej. A vedia o nich pravdepodobne iba historici SNP. Rada by som preto poďakovať Pravde, že sa rozhodla portrét národohospodára Petra Zaťka priniesť svojim čitateľom. Dlh Imrichovi Karvašovi, Petrovi Zaťkovi, Viliamovi Paulínymu a Karolovi Markovičovi sotva možno splatiť, no aspoň by sme si ich pri 75. výročí SNP mali pripomenúť.
Joseph Grim Feinberg, filozof a etnológ
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Keď kvôli Hitlerovmu Nemecku vyhrávala fašistická definícia slovenského národa, bolo nutné postaviť sa proti nej. Nebolo síce práve nutné, aby postavenie bolo „slovenským“ a „národným“; dôležitejšie bolo predsa postavenie internacionálne všetkých národov všetkých krajín. Ale v rámci tohto medzinárodného hnutia stála každá skupina ľudí pred výzvou: ako sa definovať tvárou v tvár fašizmu. Keď štát definoval Slovákov ako národ, ktorý má ovládnuť „vlastný“ štát, hájiť ho pred cudzími živlami zvonku aj zvnútra jeho hraníc, hájiť konzervatívnu podobu národa proti demokratickým prvkom zvnútra národa, Slovenské národné postavenie bolo povstaním nielen proti fašistickej moci, ale tiež proti fašistickej koncepcii Slovákov. Bola to príležitosť vytvoriť nový koncept toho, čo to znamená byť Slovákom. Netvrdil by som, že SNP na túto otázku našlo dokonalé odpovede, ale veď: preto je to na ľuďoch dnes, aby pokračovali v práci, ktorú SNP nechalo nedokončenú.
Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR
Slovenské národné povstanie si pripomíname preto, lebo ide o historický míľnik v našich dejinách. Vďaka nemu sme sa na konci vojny zaradili medzi víťazné mocnosti. Náš národ týmto krokom jasne demonštroval, že nechce žiť v porobe, akokoľvek veľká je presila nepriateľa. Vzopreli sme sa nacistom a ich domácim prisluhovačom. Moja hlboká úcta patrí všetkým Slovákom, ale aj predstaviteľom iných národov a národností, ktorí sa zapojili do Povstania napriek tomu, že riskovali životy svoje a svojich blízkych. Kategoricky odmietam akékoľvek spochybňovanie tejto významnej historickej udalosti.
Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry SNM
Okrem organizovanej jednotky v tábore Nováky, zaradenej do aktívneho boja hneď na začiatku Povstania, sa pridali k povstalcom mladí Židia, ktorí ešte žili na Slovensku, hoci nemali vojenský výcvik. Mnoho židovských civilov sa utiekalo na územie obsadené povstalcami, aby sa zachránili pred prenasledovaním zo strany Nemcov a pred obnovením deportácií zo Slovenska. Keď bolo Povstanie potlačené, židovské rodiny sa skrývali v horách, často pod ochranou partizánov. Ak bol Žid chytený na povstaleckom území, bol na mieste alebo po zaistení zavraždený. Slovensko sa samotnou existenciou vzniku Povstania zaradilo po vojne na stranu víťazov. Je našou povinnosťou nezabudnúť a spomínať na židovské obete fašistického Slovenského štátu a na obete partizánov, ktorí povstali za slobodu, proti fašizmu a nacizmu. Dôležité je spomínať najmä dnes, v čase renesancie týchto zločinných ideí vyrastajúcich z duchu extrémizmu, xenofóbie a vyhroteného nacionalizmu. Som rád, že v SNM – MŽK – Múzeu holokaustu v Seredi máme šancu židovských partizánov pripomínať, ale bol by som šťastný, ak by výskum k ich osudom začali aj iné inštitúcie, napríklad múzeum, ktoré má túto tému nielen v názve, ale i v náplni práce.
Matej Tóth, slovenský atlét
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Slovenské národné povstanie vnímam ako jeden z najdôležitejších míľnikov slovenského národa. Žijem v Banskej Bystrici, v srdci SNP. Pamätníky, múzeum, pietne miesta – všetko máme priamo pred očami. A preto je pre nás Povstanie súčasťou bežného života. Je však dobré pripomínať si a určite aj oslavovať hrdinské činy našich predkov. Pre mladú generáciu je to možnosť uvedomiť si, že mier nie je samozrejmosť a musíme si ho vážiť a chrániť ho.
Ivan Hoffman, novinár, pesničkár, hlas Novembra
Môj otec sa kedysi zmienil o tom, že keď jeho otec odchádzal do Povstania, zveril mu do opatery „ženy“, teda mamu a sestru. Mal vtedy sedemnásť rokov, čo je vek, keď už je človek dospelý, ale dospelí to o ňom ešte nevedia. V každom prípade nakoniec Povstanie všetci z rodiny prežili. Z detstva si debaty o SNP nepamätám a vlastne neviem povedať, čo viedlo môjho starého otca, typografa v Martine, aby riskoval život kvôli politike. Vždy som ho však vnímal ako hrdinu, ktorý v zlomovej chvíli histórie zvolil správnu stranu. A vždy som cítil, že z toho čosi plynie i pre mňa. Akoby niektoré rozhodnutia našich predkov boli dedičné. Neviem si predstaviť, že by som ja na mieste starého otca konal inak. Že by som sa Povstaniu iba z bezpečného odstupu prizeral. Nemáme to v rodine.
Damas Gruska, matematik a informatik
S odstupom času to trochu zaniká, ale SNP bola akcia (najmä) mladých ľudí, dnes by sme povedali priam hipsterská. A i teraz sú to mladí ľudia, ktorí kašlú na „istoty“ a opäť postupne prekresľujú politickú mapu našej krajiny i menia náš pohľad na závažné globálne témy. Osobne ma trochu mrzí, že asi i vďaka SNP sme sa ocitli po vojne na strane víťazov. Nezaslúžene a v širšej perspektíve na našu škodu. Za dlhoročné kolaborantstvo sme si zaslúžili trest. Potom by sme aj inak vnímali našu vojnovú minulosť. Netýka sa to len jednoduchých chlapcov v zelených tričkách, na ktorých sa ľahko ukazuje prstom. Väčší problémom je časť vzdelaných elít, cirkevných, matičiarskych i politických, ktorá tu s ich agendou prišla dávno pred nimi.
Zuzana Kusá, sociologička
V spomienkach môjho otca a ďalších ľudí jeho generácie bolo vyhlásenie Slovenského národného povstania totožné s obnovením Československej republiky a prihlásením sa k jej demokratickým a humanistickým ideálom. Obnovenie Československa si už s Povstaním nezvykneme spájať (pre časť ľudí by takéto spojenie bolo podobne vlastizradné ako pre podporovateľov Tisovej Slovenskej republiky pred 75 rokmi), ale stále by sme si ho mali pripomínať v spojení s potrebou chrániť slobodu a dôstojnosť ľudského života a odmietať paušálne ponižovanie a vylučovanie akýchkoľvek kategórií z ľudskej rodiny.
Ľubomír Feldek, spisovateľ
"Tí, čo sú mŕtvi, šepkajú… tí živí to zasa celé komentujú,“ povedal Ilja Zeljenka o štruktúre jednej zo svojich skladieb, a zároveň tak pripomenul, akí pokorní by sme mali byť my živí vo svojich komentároch. Slovenské národné povstanie má trvalé miesto v národnom povedomí, v histórii aj v umení. Dokonca aj v umení generácie, ktorá bola vtedy ešte v detskom veku. Myslím na báseň Mikuláša Kováča Moje mesto, myslím na sochu Jozefa Jankoviča v banskobystrickom pamätníku. Ten povstalec stojí tak pevne, lebo ho sochár nechal stáť na telách obetí. Ako pokračuje výskum, tak dodnes rastie počet za Povstania vyvraždených či vypálených obcí a osád, v deväťdesiatych rokoch ma ohúrilo, keď som sa dozvedel, že ich počet sa blíži k číslu sto a dnes ich historici narátali vraj už 107. Slovenské národné povstanie, to bol predovšetkým veľký ľudový čin. O tom, že ľud vie rozlišovať medzi dobrom a zlom, netreba pochybovať ani dnes. Komentátori sa menia, ale tí šepkajúci mŕtvi sú tú stále, tí nás všetkých prežijú.
Juraj Marušiak, politológ a historik
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Keď v parlamente pôsobí strana hlásiaca sa k dedičstvu režimu Slovenského štátu, treba neustále pripomínať dôsledky vlády ľudáckej garnitúry na čele s Jozefom Tisom, ktoré vyústili do vojny po boku Hitlera a do najobludnejších perzekúcií vlastných občanov. Povstalecká reprezentácia definovala princípy usporiadania Slovenska a Európy, ktoré zostávajú nosné doteraz: Európa bez fašizmu a bez agresií, bez mocností atakujúcich suverenitu štátov, Európa ľudských práv, demokracie a sociálnej spravodlivosti. Napokon Slovenské národné povstanie bolo aj aktom sebaurčenia, preukázalo konsenzus Slovákov v otázke národnej svojbytnosti, pri odmietnutí prohitlerovského ľudáckeho režimu, ale aj v otázke obnovenia Československa na princípe čechoslovakizmu.
Rudolf Sikora, výtvarník, konceptuálny umelec
Slovenské národné povstanie – to je naša hrdosť. Celonárodná, celospoločenská. Ľudia Slovenska v roku 1944 ukázali odpor a nesúhlas s oficiálnym štátovedením. Postavili sa proti jeho oficiálnym „priateľom“ – obrovskému svetovému zlu – fašizmu. Neskôr, po vojne, komunistická ideológia a despotizmus jedinej vládnucej strany si tvrdo privlastňovali Povstanie, ale SNP ostane predovšetkým ako symbol spoločného odporu ľudí celého Slovenska proti svetovému zlu. A to je statočný odkaz aj pre nás občanov dnešného demokratického Slovenska. Buďme hrdí na Slovenské národné povstanie, ktoré oslavuje 75 rokov svojho začiatku!
Pavol Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
Pri príležitosti tohtoročného významného výročia SNP považujem za potrebné pripomenúť si odvahu, obetavosť, nadšenie a hrdinstvo, slávu, ale i biedu, utrpenie vojakov a partizánov na povstaleckých frontoch, tragédiu mnohých organizátorov a spoluobčanov spôsobenú nemeckými bezpečnostnými zložkami a ich domácimi pomocníkmi. A z čoho čerpali silu a odhodlanie na otvorený boj? Bola to túžba po voľnosti od nacistického a fašistického jarma, ale i veľká nenávisť za zločiny a zverstvá spôsobené na bojiskách druhej svetovej vojny voči bezbranným, bezradným ľuďom aj nevinným deťom. Je preto zarážajúce, že dnes, 75 rokov po páde európskeho fašizmu a nacizmu, aj v našej spoločnosti, ktorá nesie všetky znaky demokracie, sa nájdu ľudia, ktorí sa neštítia velebiť fašizmus, na obdiv sveta vydávajú svoj nacionalizmus, netolerantnosť a nenávisť.
Bohunka Koklesová, historička umenia, rektorka VŠVU
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Nie je veľa chvíľ v dejinách 20. storočia, ktoré by sme ako spoločnosť morálne ustáli. Vzopretie sa fašistickému režimu Slovenského štátu a prihlásenie sa k víťazným mocnostiam bolo nesmierne dôležité. Pripomínanie si týchto odbojných síl, ale aj obetí nacistických zverstiev je podstatné pre formovanie našej spoločnej kultúrnej pamäti. Tá nám totiž pomôže čeliť dnešným krízovým situáciám, pomôže nám vidieť situácie hodnotovo zreteľnejšie a rozhodovať sa statočnejšie. Čím viac poznám príbehy ľudí, ktorí povstali, tým viac som hrdá na rok 1944. Človek nedostane nič zadarmo, treba ísť do rizika a každý deň bojovať za slobodu a demokraciu. Hrdinovia tých čias sú našimi vzormi.
Milan Kňažko, herec, bývalý politik, tvár novembra '89
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Slovenské národné povstanie je jednou z najdôležitejších udalostí našich dejín. Vďaka tejto udalosti je dnes Slovensko súčasťou demokratickej Európy. Význam SNP prekročil hranice našej krajiny a patrí mu čestné miesto v zozname protifašistického odboja európskeho významu. Prepisovači dejín, ktorým sa na Slovensku darí aj dnes, nezaháľali ani v tomto prípade. Komunistický režim si prisvojil SNP a jeho ideológovia deformovali mnohé skutočnosti. V nejednom prípade ublížili aj priamym účastníkom. Dnes vieme, že jeho odkaz patrí nám všetkým a s úctou a vďakou spomínajme najmä na tých, ktorí obetovali svoje životy.
Rudolf Schuster, exprezident SR
Foto: Pravda
Povstanie som zažil ako chlapec, mal som vtedy 10 rokov. Môj starší brat Róbert sa zúčastnil na celom Povstaní. On totiž bol slovenský vojak. V čase, keď sa Hitler s Tisom dohodli, že slovenskí vojaci, ktorí majú nemecké školy alebo sa hlásia k nemeckej národnosti, pôjdu do wehrmachtu, tak sa rozhodol ísť k partizánom a prežil medzi nimi celé SNP. My sme spolu s mamkou a mladším bratom boli v Maďarsku a čakali, kedy príde front. Nemci totiž brali nemecky hovoriacich ľudí, aj keď nechceli, do Nemecka. Ak by sa dozvedeli, že brat je partizán, skončili by sme v koncentráku. Brat bol vážne zranený, prvý raz už pri prvej operácii, keď ho zasiahli črepiny z granátu, druhý raz bol zranený ľahšie v Skališti. Myslím si, že ak na tieto vojnové veci a na Povstanie zabudneme, tak to nebude dobre. Mladá generácia, veď to vidíme v rôznych prieskumoch, nevie, čo to Povstanie vlastne bolo alebo kedy bolo. V školách sa o tom dostatočne neučí, tak ako sa potom chceme poučiť? Treba si pripomínať Povstanie, bolo to hrdinské, že taký malý národ sa dokázal postaviť veľkému Nemecku. Je to naša história a každý Slovak by na ňu mal byť hrdý.
Martin Huba, herec
Slovenské národné povstanie považujem za jeden z najhrdinskejších činov našich novodobých dejín. Za mnohé mu vďačíme do dnešných dní. Neviem, aká iná novodobá dejinná udalosť mala rovnakú etickú hodnotu, nehovoriac o tom, že sa odohrala v komplikovaných vojnových časoch. Vnímam ho ako najmohutnejší zdroj nášho práva pociťovať hrdosť na seba samých.
Ivan Gašparovič, exprezident SR
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Je správne a veľmi dôležité, aby sme si pripomínali našu minulosť, čo všetko sa udialo, aby sme lepšie pochopili náš dnešný život, život v slobode a v mieri, akí sme boli a ako nás spoznával svet. Bolo to SNP, v ktorom Slováci ukázali svetu, že nechcú žiť ako vazali, vzopreli sa proti nacizmu v otvorenom boji s podporou aj príslušníkov iných národov. Povstalecká slovenská armáda sa stala súčasťou protihitlerovskej koalície. SNP má v dejinách Slovenska nezmazateľné miesto. Sme preto povinní spomienku a úctu vzdať všetkým účastníkom Povstania.