Učiteľ Slovenska: Deti by mali nájsť v učive zmysel

Tablety, ale aj harmonika, akvárium či návšteva stolára. Druháci zo Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej spoznávajú svet cez zážitky vďaka svojmu triednemu učiteľovi Petrovi Pallovi. Jeho inovatívny prístup a úsilie odmenila odborná porota ocenením Učiteľ Slovenska 2019, ktoré udeľuje Komenského inštitút. "Učím žiakov prijímať techniku ako súčasť vyučovania, ale zároveň ich učím správnej psychohygiene," skonštatoval Pallo.

, 07.10.2019 12:00
Peter Pallo, ucitel slovenska 2019 Foto:
Peter Pallo s cenou Učiteľ Slovenska 2019.

Učiteľstvo si vyberajú skôr ženy, čo dokazujú aj rôzne prieskumy. Ako ste sa dostali k pedagogike?

Už od detstva som robil tábory, tanečné krúžky a tam som pochopil, že ma decká napĺňajú a chcem sa im venovať. Ale nebolo to hneď smerodajné, ešte som šiel na strednú odbornú školu za stolára. Stále som však popritom viedol animačné krúžky s deťmi, potom aj so svojou manželkou. Keď sa rozhodla ísť za učiteľku, išiel som aj ja. Chcel som sa venovať deťom prvého stupňa, pretože v tomto veku sú formovateľné, dá sa s nimi pracovať. U nás je to rarita, na základnej škole máme len troch chlapov učiacich na prvom stupni. Manželka rovnako pracuje s deťmi prvého stupňa, ale vo vedľajšej dedine. Navzájom sa tak dopĺňame, motivujeme a posúvame. Aktuálne vediem triedu druháčikov.

V Trstenej pôsobíte 17 rokov, čo vás tam najviac drží?

Svoju prácu beriem ako hobby, ako niečo, čo ma napĺňa, a to je dôvod, prečo v školstve zostávam. Každý deň je iný, a to je na školstve to pekné – každý deň zažívam nové situácie.

Keď porovnáte, aké boli deti, keď ste začínali učiť, a akú sú teraz – zmenili sa?

V podstate každé štyri roky odchovám jednu generáciu, a do ďalšieho prvého ročníka prichádzajú zmenené deti. Majú vyššie nároky, sú citlivejšie, berú svojho rodiča ako priateľa, takisto k tomu musí pristupovať aj učiteľ, aby s nimi vychádzal ako priateľ. Navyše sú čoraz multimediálnejšie, sú viac spojené s technikou. Preto ich učím prijímať techniku ako súčasť vyučovania, ale zároveň ich učím správnej psychohygiene.

Ako vyzerá využívanie informačno-komunikačných technológií na hodinách?

Na prvom stupni je priestor na projektové vyučovanie, kde sa nekladú hranice medzi predmetmi. Samotný digitálny svet je plný pekných 3D ukážok, je to však len časť vyučovania. To prebieha zážitkovo, snažím sa to prepojiť s praxou, snažím sa, aby v obsahu, ktorý preberáme, našli zmysel. Chcem, aby pochopili, že preberaná látka ich môže stretnúť v živote v takejto situácii.

Poviete aj príklad?

Projektové vyučovanie využívam napríklad, keď žiakom hovorím o prírode. Snažíme sa prírodu priviesť do triedy. Keď sme sa učili o motýľoch, tak sme si ich vychovali od larvy cez zakuklenie až po vypustenie motýľov na slobodu. Máme tiež akvárium s rybičkami. Zážitkové vyučovanie využívam, aj keď sa učíme o dreve. Nepustíme si len digitálne, ako sa drevo spracováva, ale idem s deťmi na pílu, kde sa z kmeňa stane doska. Zoberieme ju k stolárovi na ohobľovanie a potom z dosky, ktorá bola predtým stromom, si v triede niečo vyrobíme, napríklad vtáčiu búdku. Na vyučovaní tiež často využívam harmoniku, deti zbožňujú akordeón. Pozornosť dokážu udržať desať minút, takže činností pre nich musím mať nachystaných veľa a musím ich obmieňať. Chvíľku sa učíme, potom ide dramatizácia, niečo si zahráme a môžeme využiť aj harmoniku, keď si niečo zaspievame. Je mnoho didaktických piesní, deti spievajú napríklad pesničku na vybrané slová a takto sa učia.

Stretávate sa s deťmi či s ich rodičmi aj mimo vyučovania?

Snažím sa vybudovať si priateľský vzťah s deťmi aj s rodičmi, pretože nie je nič lepšie, ako keď má učiteľ dôveru rodiča. Snažím sa tykať si s rodičmi, aby bol vzťah korektný, priateľský. V prvom ročníku robievam zoznamovacie opekačky, potom vždy na konci roka chodíme na chatu, kde sa s rodičmi stretneme, uvaríme guláš, zahráme sa. Spolupráca s rodičmi je dôležitá. Snažím sa s nimi komunikovať najmä neformálne, keď sa vytvorí medzi nami priateľský vzťah, potom je celá štvorročná spolupráca veľmi príjemná.

Ste aj hlavným koordinátorom celoslovenskej súťaže programovania Kodu CUP a medzinárodnej speváckej súťaže DilongStar. Venujete sa tiež recenzovaniu učebníc primárneho vzdelávania a ste spoluautorom didaktického multimediálneho šlabikára.

Snažíme sa dať každému dieťaťu šancu. Tie talentované v speve, v divadle niekedy v škole nevynikajú. To bolo motiváciou, prečo robiť súťaže, kde ich talent môžeme vyzdvihnúť. Tieto veci vždy riešim, až keď dám svoje deti spať, vtedy ťaháme s manželkou svoje projekty. Súťaže však robíme preto, aby sme deťom dali priestor, aby sa zviditeľnili. Začali sme na lokálnej úrovni, teraz už máme medzinárodnú súťaž.

Ako vnímate ocenenie Učiteľ Slovenska?

Je dobré, že sú inštitúcie, ktoré organizujú súťaže pre učiteľov. Postavenie učiteľa totiž slabne. Médiá často posúvajú učiteľa len do polohy ,platovej', rodičia mu prestávajú prejavovať úctu. Som vďačný za takéto súťaže, moju prácu posúdila odborná porota, dostal som spätnú väzbu a viem, kam sa ešte môžem posunúť. Vďaka takýmto súťažiam sa učiteľovi dostane uznania a rešpektu voči jeho práci.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Učiteľ Slovenska #rozhovor
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy