Ako píše Denník N, rozhodnutie súdu je tvrdé, píše sa v ňom napríklad, že Glváč o Svobodovej povesti musel vedieť. Sudkyňa Oľga Nižňanská vo verdikte jasne spochybňuje Glváčovu obranu, neverí jeho slovám, že Svobodu poznal iba „ako podnikateľa“, a spochybňuje aj ďalšie jeho argumenty. „Ak sa žalobca (Glváč – pozn. Dennik N) verejne priznal, že sa s ním poznal a dokonca pridal dôvetok, že sa za to nehanbí, potom tým potvrdil, že mu zrejme prostredie neslušnosti a zla až tak neprekáža,“ napísala sudkyňa Oľga Nižňanská.
Jozef Svoboda začal podnikať v 90. rokoch minulého storočia po návrate z emigrácie vo Švédsku, kde bol vo väzení za drogovú trestnú činnosť. Zavraždili ho v júni 2004 pred stávkovou kanceláriou v Podunajských Biskupiciach po tom, ako sa nakrátko vrátil do Bratislavy z Francúzska. Po vražde novinári zisťovali, kto z politikov sa so Svobodom poznal. Glváč vtedy časopisu Plus 7 dní povedal, „že ho pozná a nehanbí sa za to“.
O Glváčovi a Svobodovi hovoril Lipšic na jar 2006 v televíziách Markíza a Joj. „Váš tieňový minister spravodlivosti Martin Glváč podnikal s rôznymi osobami, ale sa aj stretával s nebohým predstaviteľom bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom. … Nepovažujete za problém, že sa váš tieňový minister stretáva s mafiánmi?“ pýtal sa vtedy v Markíze Lipšic podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka. Lipšicove výroky skončili na súde, Glváč ho zažaloval – no až v roku 2008, píše Dennik N.
Martin Glváč aj napriek kontaktom s Marianom Kočnerom, obžalovaným z objednávky vraždy Jána Kuciaka, je členom predsedníctva Smeru a zostáva aj podpredsedom parlamentu.