Lajčák ďalšie plány nespresnil, podľa jeho slov je na to príliš skoro, ale "hádam sa nestratí“. Naznačil len, že bude naďalej pôsobiť v diplomacii. "Myslím, že to je jasné, že nebudem kandidovať. Keby som chcel byť súčasťou slovenskej politiky, tak by som kandidoval za prezidenta,“ zdôraznil Lajčák. "Hovorí sa, nikdy nehovor nikdy, ale nevidím sa v žiadnej budúcej vláde,“ dodal.
VIDEO: Je Lajčák ministrom naposledy? Vypočujte si, čo povedal.
Miroslav Lajčák nie je členom Smeru, funkciu ministra zahraničných vecí vykonáva ako nestranník a nominant tejto strany. V parlamentných voľbách 2016 však za Smer kandidoval z lukratívnej siedmej pozície kandidátky, patrilo mu aj miesto na bilbordoch. Získal viac ako 156-tisíc preferenčných hlasov a prekrúžkoval sa na štvrté miesto. Bol to celkovo šiesty najvyšší zisk preferenčných krúžkov vo vtedajších parlamentných voľbách. Viac získali len Robert Fico, Robert Kaliňák, Peter Pellegrini (všetci traja Smer), Richard Sulík (SaS) a Igor Matovič (OĽaNO).
Politický analytik Ján Baránek mieni, že Lajčák bude Smeru chýbať. "Dlhodobo požíva relatívnu dôveru, nemá žiadne kauzy. Z tohto uhla pohľadu to bude pre Smer strata. Neviem, či tie preferenčné hlasy, ktoré dostal, sú transformovateľné na niektorého iného politika, napríklad na Pellegriniho. To nikdy nie je na sto percent,“ odhaduje analytik.
Baránek: Lajčák sa uchytí
Lajčák sa už minulý rok dostal do konfliktu so stranou, ktorá ho nominovala. Dôvodom boli rozdielne názory na Globálny pakt OSN o migrácii. Šéf rezortu diplomacie vtedy dokonca podal demisiu, no napokon si ju rozmyslel a zostal vo funkcii. Bol už toto moment, ktorý predurčil ďalšiu politickú budúcnosť Lajčáka? Baránek to nevylučuje.
"Tam musíme vedieť – a to sa treba spýtať jeho, hoci on to nepovie – nakoľko sú kroky slovenskej vlády v rozpore s tým, čo on rozpráva v zahraničí. Či sa nedostal do pozície, že nie je kompatibilný sám so sebou, s tým, čo hovorí svojim zahraničným partnerom. Ale to nevieme. Javí sa to tak, ale či to tak je naozaj… Nedá sa to vylúčiť,“ skonštatoval Baránek.
Na svoje ďalšie pôsobenie v diplomacii bude Lajčák potrebovať podporu vlády, ktorá bude pri moci. Podľa Baránka s tým zrejme nebude mať problém ani po februárových voľbách. "Aká vláda vznikne, nevieme. Keby ju zostavoval Harabin s ĽS NS, tak by tú podporu určite nedostal. Ale pokiaľ bude vládu zostavovať niekto iný, dostane ju. Lebo zo slovenských diplomatov patrí medzi tých najúspešnejších, spolu s Marošom Šefčovičom a Jánom Kubišom,“ priblížil analytik Baránek. Hovorca Smeru Ján Mažgút neodpovedal na otázky Pravdy, ako vníma Smer rozhodnutie Miroslava Lajčáka nepokračovať v politike, a či ho bude strana ďalej podporovať v diplomatickej činnosti.
Most-Híd nepodporí Glváča
Otáznik visí aj nad budúcnosťou ďalšej poprednej tváre Smeru, avšak z úplne iného dôvodu. Člen predsedníctva strany Martin Glváč sa stále nevyjadril, či pre svoju komunikáciu s podnikateľom Marianom Kočnerom, obžalovaným z objednávky vraždy Jána Kuciaka, opustí miesto podpredsedu parlamentu. Minulý týždeň povedal, že svoje stanovisko vydá v krátkom čase.
S Glváčom sa stretol predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Oznámil mu, že ak svoj post neopustí sám, zrejme mu k tomu "pomôžu“ aj poslanci Mosta-Híd. Tí minulý týždeň nepodporili otvorenie mimoriadnej schôdze, na ktorej mal byť Glváč odvolávaný. Teraz Bugár netají, že ak sa takáto schôdza zopakuje, budú konať inak.
"Ja som mu povedal znovu to isté stanovisko. Vtedy sme neodsúhlasili program schôdze preto, aby sme mu dali väčšie možnosti na to, aby sa mohol rozhodnúť sám. Musí však vedieť, že keď príde ďalší návrh na jeho odvolanie, tak, samozrejme, klub sa už rozhodne inak. To znamená, bude hlasovať za otvorenie schôdze a predpokladám, hoci sme ešte túto vec neprerokovali na poslaneckom klube, že bude hlasovať aj za odvolanie,“ podčiarkol Bugár. "Ja si myslím, že to škodí jeho rodine, to je jeho vec. Škodí to vlastnej strane, to je vec strany. Ale škodí to aj vládnej koalícii, a to je už aj naša vec,“ dodal šéf Mosta-Híd.
Glváč neodpovedal na otázky Pravdy, ako vníma vyjadrenie Bugára. Nespresnil ani to, či už urobil rozhodnutie o svojej ďalšej budúcnosti. Nereagovala ani strana Smer. Robert Fico sa opakovane vyjadril, že akokoľvek sa Glváč rozhodne, bude to rešpektovať.
Ešte v utorok sa Glváč ostro ohradil voči slovám podpredsedu Mosta-Híd a splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza. Ten vo víkendovej relácii TV Markíza naznačil, že Most-Híd bude hlasovať za odvolanie Glváča.
"S úžasom sledujem, ako mi Ábel Ravasz, ktorý nemá za sebou žiadny výsledok, odkazuje, že ak neodstúpim sám z postu podpredsedu NR SR, oni mi pomôžu. Je to stanovisko koaličného partnera? Alebo neznámeho úradníka Ravasza? Som zvedavý, čo sa dozviem,“ napísal vtedy Glváč.
Baránek doťahovačky medzi Mostom-Híd a Glváčom hodnotí slovami, že už beží predvolebná kampaň. "Bugár potrebuje percentá, lebo maďarské strany sa nedohodli, to je celé,“ komentuje Baránek. Podľa jeho slov by mal Glváč z funkcie odísť. "Ale nielen on. Padni, komu padni. Potom by z politiky mali odísť všetci tí, čo nejakým spôsobom participovali na Kočnerových plánoch, dohadovaní prokurátorov a tak ďalej. Treba byť spravodlivý, Glváč nie je jediná výnimka, ktorá sa dohadovala s Kočnerom. Boli to aj opoziční poslanci,“ pripomenul Baránek.
Opozícia už zbiera podpisy poslancov na zvolanie ďalšej schôdze na odvolanie Glváča. S podporou Mosta-Híd môže byť úspešná. Za odchod Glváča sa dnes vyslovila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.