Kde ste boli 17. novembra alebo v nasledujúcich dňoch?
Bol som predseda krajského národného výboru (KNV) a v tom čase som bol v Košiciach. Vedúceho tajomníka strany Jána Pirča vystriedal Michal Špak z Prešova, a ten chcel mňa nahradiť niekým z Prešova. V tom čase som mal podporu z kraja aj z mesta, a tak sa mu to nepodarilo.
Zúčastnil som sa debát na vysokých školách, študenti sa ma pýtali najmä na ekologické otázky, ako to bude s Chemkom Strážske či na vodnú nádrž Domaša. Nestretol som sa s prejavom nevraživosti, nikto ma nevypískal.
Ako k tomu došlo, že ste sa stali predsedom Slovenskej národnej rady?
Nevedeli ma odvolať z funkcie predsedu KNV, a práve v tom čase zasadlo mimoriadne plénum Ústredného výboru KSS. Vtedy ma Špak poveril, aby som ho išiel zastúpiť na prednovembrové stretnutie s občanmi. Ja som sa kvôli tomu nezúčastnil na zasadnutí pléna ÚV KSS v Bratislave, čo ma aj potešilo.
Na druhý deň ráno som sa však dozvedel, že bez môjho vedomia a súhlasu ma zvolili za ideologického tajomníka ÚV KSS. Odmietol som na túto funkciu nastúpiť. Navrhli ma potom za predsedu Slovenskej národnej rady (SNR) namiesto Viliama Šalgoviča. Odmietal som obe funkcie. Nakoniec som súhlasil, mojím protikandidátom bol Jozef Širotňák zo Strany slobody. Vtedy som voľbu vyhral a stal som sa 30. novembra 1989 predsedom SNR.
Funkcia si vyžadovala komunikáciu s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu (VPN). Aký priebeh mali tieto debaty?
Boli veľmi živé. Pripravovala sa vláda národného porozumenia a hľadali sa jednotliví kandidáti. S vedením VPN som sa stretával pravidelne, chodil tam pán Budaj, Kňažko a ďalší zástupcovia. Za predsedu vlády navrhnutý pán Pavel Hrivnák, mal pripraviť návrh na zloženie vlády. Vždy však prišiel so staršími štruktúrami, ktorí síce boli odborníci a pôsobili vo funkciách aj v minulosti, ale tých VPN nechcelo schváliť.
Napokon bol zostavením vlády navrhnutý za predsedu vlády Milan Čič. Ten potom vyberal členov vlády. Pokiaľ išlo o ministra vnútra a školstva, to dosadilo VPN, minister vnútra sa hľadal náročnejšie, napokon sa ním stal Vladimír Mečiar, ktorého navrhol Alexander Dubček.
Vo funkcii predsedu SNR vás mal vystriedať 1. marca Ján Budaj, napokon sa tak nestalo. Prečo?
V ten deň sa kooptovali noví poslanci za VPN a ďalšie strany. Bola dohodnutá výmena, že odídu komunistickí funkcionári a bolo treba vytvoriť nové predsedníctvo, kde by už nemali väčšinu komunisti, ale noví kooptovaní poslanci. Mal som sa vymeniť s Jánom Budajom. Mňa mali odvolať, jeho zasa zvoliť. Ešte ma žiadali, či by som prvé týždne fungoval ako podpredseda a zacvičil nových ľudí do vedenia, keďže neboli pripravení na vedenie SNR.
Napokon to dopadlo tak, že za moje zotrvanie hlasovali niektorí noví poslanci. Čiže som znova získal dôveru. Súhlasil som s mojím odvolaním, dokonca som ponúkol funkciu. Vzdať sa funkcie, ako ma niektorí žiadali, som nechcel, aby ma nepodozrievali, že nemám čisté svedomie. Po tomto rokovaní SNR ma vedenie VPN pozvalo k sebe, kde ma požiadali, aby som zotrval ako predseda SNR do prvých demokratických volieb.
V tom čase ste mali dohodnuté miesto veľvyslanca.
Bol som schválený za veľvyslanca v Kanade prezidentom Václavom Havlom, no dohodli sme sa potom s vtedajším ministrom zahraničných vecí Jiřím Dienstbierom, že sa termín môjho nástupu presunie až po 30. júni.
Aj po 30 rokoch od nežnej revolúcie majú mnohí názor, že to bolo všetko pripravené. Bolo?
Pre mňa je to rozprávka. Bol som predseda KNV, bol som členom straníckeho orgánu z titulu mojej funkcie. Keď odstavili Gustáva Husáka ako generálneho tajomníka ÚV KSČ a nastúpil Miloš Jakeš a Vasil Biľak, ktorí pred rokom 1968 prehrali boj o pozície v straníckych orgánoch, a naraz sa toto vedenie vrátilo. Mnohí komunisti v tom nevideli dobrú perspektívu pre našu republiku, pretože podporovali zmeny, ktoré sa napokon udiali.
Ako novembrové udalosti vnímala vaša manželka a deti?
Veľmi ťažko. Vedeli, že je napätie v spoločnosti a každý sa obával, aby nedošlo k fyzickému stretu medzi starými a novými štruktúrami, aby nežná revolúcia zostala naozaj nežnou. S Milanom Čičom bol náš cieľ doviesť republiku v pokoji do prvých demokratických volieb, na čom má zásluhu predovšetkým VPN, aby sa tieto vzťahy nevyhrocovali.
Funkcionári boli po novembri odstavení a vytratili sa z verejného života. Uvažovali ste o tom, čo budete robiť, ak skončíte v politike?
Bol som stavebný inžinier so skúsenosťami z investičnej výstavby. Dvanásť rokov som robil vo vtedajších Východoslovenských železiarňach, mal som tam byť námestník pre obchod. Neodišiel by som odtiaľ, no bol som podporovateľ Dubčeka, preto ma poslali z fabriky preč. Za trest, že som kritizoval člena predsedníctva ÚV KSČ Emila Rigu, prišiel som nedobrovoľne na národný výbor mesta Košice.