Pripomenul, že slovenské orgány činné v trestnom konaní kauzu Skripaľ nevyšetrujú. Samotné položenie otázky by preto podľa neho nemalo byť porušením zákona. „Slovensko by muselo byť účastníkom nejakého vyšetrovania, muselo by mať konkrétne údaje o tomto prípade, ktoré poskytlo Veľkej Británii. Tie údaje by boli zistené predovšetkým prácou SIS alebo Vojenského spravodajstva v utajenom režime. Potom by otázka na ne bola možno nepatričná, ale bolo by aj na zamyslenie, ako sa vôbec dozvedel, že Slovensko sa spolupodieľa na objasnení prípadu Skripaľ, zamyslel sa Šándor. Potom by to mohlo podľa neho indikovať, že Naďovi niekto z ľudí, ktorí sú účastníci tohto vyšetrovania, niečo povedal. A to by už mohol byť problém, pre ktorý by Pellegrini mohol zvolať Bezpečnostnú radu. "Značilo by to, že niekto zo SIS, Vojenského spravodajstva, polície alebo nejaký politik, ktorý k tomu má oprávnenie, niekde niečo "vykecal“. Takto si to viem predstaviť. Ale muselo by to byť veľmi vážne," doplnil Šándor.
Podľa vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) mal Jaroslav Naď žiadať utajované skutočnosti na ochranu záujmov SR a následne ich vyzradiť ďalším osobám. Konkrétne sa mal niekoho z „bezpečnostného prostredia“ pýtať otázku súvisiacu s kauzou bývalého dôstojníka ruskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa. Oznamovateľom je šéf Vojenského spravodajstva (VS) Ján Balciar. Ten podal i ďalšie trestné oznámenie, týkajúce sa podnikania obvineného. Jaroslav Naď považuje obvinenia za absurdné a nepodložené. Za Balciarovou aktivitou vidí pomstu za to, že poukazoval na podozrenia týkajúce sa majetku šéfa VS.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) politické zasahovanie odmietol. Téme sa v piatok venovala Bezpečnostná rada SR. Pellegrini po nej nešpecifikoval informácie z rokovania, informoval však, že hneď ako predseda výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VS) Eduard Heger (OĽaNO) zvolá rokovanie výboru, budú informovaní poslanci tohto výboru. Výbor Heger zvolal na štvrtok. Informáciu dostanú na budúci týždeň aj všetci traja najvyšší ústavní činitelia.
Čo je to Bezpečnostná rada
Poradný orgán vlády, ktorý sa podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenska, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu na Slovensku aj vo svete. Pre vládu pripravuje návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti krajiny. Má deväť členov, ktorí sú pri výkone svojich funkcií nezastupiteľní.
Zasadnutia rady zvoláva jej predseda, ktorým je premiér Peter Pellegrini. Ďalšími členmi sú minister financií Ladislav Kamenický, minister obrany Peter Gajdoš, ministerka vnútra Denisa Saková, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Peter Žiga, minister dopravy Árpád Érsek, minister spravodlivosti Gábor Gál a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Navrhnúť zvolanie rady a zúčastniť sa na jej rokovaní môže aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Zasadnutia sú neverejné. Prizvaní môžu byť účastníci, ktorí môžu prispieť k správnemu posúdeniu prerokúvaných vecí – napríklad prezident Policajného zboru, riaditelia SIS či Vojenského spravodajstva.
Jaroslav Naď tvrdí, že súd bol pre jeho odpočúvanie zavádzaný, použitých bolo podľa jeho slov „viacero klamstiev“. Je presvedčený, že nie je jediným z hnutia OĽaNO, koho odpočúvali.