Schôdza sa začne tento utorok, na programe je 104 bodov. Medzi prvými bude predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z pôvodných 14 na 50 dní pred voľbami. S návrhom prišli Marián Kéry a Martin Nemky zo Smeru. Novela volebného zákona prešla koncom októbra s podporou 74 hlasov z radov Smeru, SNS a kotlebovcov. Prezidentka Zuzana Čaputová ju však nepodpísala. Ak poslanci veto prelomia 76 hlasmi, prezidentka sa obráti na Ústavný súd so žiadosťou, aby účinnosť novely pozastavil. Podľa nej totiž potláča politickú súťaž a je v rozpore s princípom právnej istoty. Predĺžené moratórium nepodporil minulý týždeň ani ústavnoprávny výbor parlamentu. Opozícia prezidentkine výhrady podporila, zvyšní koaliční poslanci sa zdržali s tým, že jej argumentáciu si chcú naštudovať.
Kéry vysvetlil, že jeho návrh pôvodne prioritne riešil to, aby sa nezneužila kolónka zamestnanie kandidátov na kandidačnej listine na propagáciu občianskych združení či iných právnických osôb. „No a pomenovanie nezávislý kandidát som navrhol zmeniť na kandidát bez politickej príslušnosti. Na výbore pre verejnú správu bol však podaný pozmeňujúci návrh, naprieč koalíciou, ktorý riešil 50-dňové moratórium,“ objasnil pre Pravdu Kéry. Napriek tomu, že schválený zákon prezidentka vrátila na prerokovanie, smerácky poslanecký klub podľa neho bude hlasovať za prelomenie veta. „O ostatných sa v tejto chvíli vyjadriť neviem. Ani o tom, či vôbec prebiehajú vo vnútri koalície nejaké rokovania,“ doplnil Kéry.
Sociologička Sylvia Porubänová si myslí, že po odmietnutí zmeny zákona prezidentkou je malá šanca, aby sa nazbieral dostatok poslancov na prelomenie veta. „V dobe sociálnych sietí je úplne zbytočné niečo takéto zakazovať. Kde je dopyt, tam je aj ponuka. Keď ľudia chcú poznať tie čísla a rozhodovať sa aj na základe prieskumov, určite sa nájdu subjekty, ktoré im ich jednoducho dodajú. Možno pod inými názvami, ale budú ich mať,“ mieni Porubänová.
Horúcejšie to však bude pri ekonomických témach. Šéf SNS Andrej Danko hrozí, že nepodporí návrh rozpočtu. Nepozdáva sa mu, že by od nového roka neboli vyplácané národniarmi presadené minimálne dôchodky. Sociálna poisťovňa to totiž nedokáže načas zúradovať. Celkovo ide o navýšenie o sto miliónov eur. Minister práce Ján Richter (Smer) tvrdí, že by malo ísť len o meškanie. Danko s takýmto vysvetlením spokojný nie je.
Neistý rozpočet
Návrh rozpočtu stojí teda na vratkých nohách. S odretými ušami prešiel hodnotením Bruselu. Otázne zostáva aj oživenie ekonomiky, s ktorým v návrhu rozpočtu ministerstvo financií počíta. Výdavky štátu výrazne zdvihli opatrenia zo schváleného sociálneho balíčka ako zvýšenie prídavku na dieťa, nižšie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny a printové médiá či zníženie daňovej sadzby pre firmy s obratom do stotisíc eur. Narýchlo bol schválený aj spomínaný minimálny dôchodok.
"Prvoradým záujmom koaličných partnerov by malo byť schválenie rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, teda s deficitom 0,49 percenta hrubého domáceho produktu. Ďalšie poslanecké návrhy, ktoré majú negatívny vplyv na výdavkovú stránku rozpočtu, môžu ohroziť jeho prijatie v parlamente,“ reagovala na osud zákona roka hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Podľa ministerstva financií boli prijaté opatrenia v objeme takmer 940 miliónov eur. Na zníženie ich negatívnych dosahov na deficit krajiny priškrtil rezort výdavky takmer o pol miliardy eur. Kvôli Dankovi zostáva zvýšenie spotrebnej dane z tabaku, od ktorej si ministerstvo sľubuje okolo sto miliónov eur. V hre je aj zdvojnásobenie osobitného odvodu pre banky. Ten by síce mal priniesť do rozpočtu navyše okolo 144 miliónov eur, no banky chcú preň podávať sťažnosť na Ústavný súd. Môže skončiť podobne ako osobitný odvod pre reťazce, ktorý nakoniec vláda po výčitkách z Bruselu stopla.
Podpredseda Smeru Richard Raši mieni, že úvahy o rozpočtovom provizóriu sa nestanú realitou a návrh parlamentom prejde. „Myslím si, že sa nájde racionálny prístup a zákon roka sa schváli, pretože v danej forme, v akej je predložený, je výsledkom toho, čo štát má, a dokáže zabezpečiť všetky svoje funkcie,“ povedal Raši v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. V parlamente sú aj ďalšie návrhy, ktoré štátnu kasu opäť o niečo odľahčia. Most-Híd navrhuje rozšírenie zvýhodnených mladomanželských pôžičiek a tiež zmenu krátenia dôchodkov z 2. piliera. V hre je aj podpora pre podnikové byty cez zrýchlené odpisovanie pre firmy.
Smer zatiaľ nevie, čo s reformou nemocníc
Záver schôdze bude patriť reforme nemocníc, rokovanie o nej parlament minulý mesiac prerušil. Dôvodom je to, že návrh ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nom. Smeru) nemá podporu Smeru. Denník Pravda sa ministerky opýtal, či rokovala s predsedom Smeru Robertom Ficom a či sa dohodli. Priamu odpoveď sme nedostali, zdá sa teda, že ku kompromisu nedošlo. „Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská spolu so svojím tímom rokovala v uplynulých týždňoch so zástupcami všetkých parlamentných politických subjektov s cieľom nájsť podporu reforme. Rokovania boli korektné, konštruktívne a z veľkej časti odborné,“ odpovedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Ministerka balík reformných zákonov predloží na rokovanie aj s tým, že bude riskovať neúspech, pretože, ak sa Smer nepridá, nebude za hlasovať asi ani SNS. „Ministerstvo zdravotníctva je pripravené predložiť predmetný návrh zákona na hlasovanie v Národnej rade,“ potvrdila Eliášová.
Ako sa poslanci za Smer postavia k reforme nemocníc, Marián Kéry odhadnúť nevie. „Nie som expert na zdravotníctvo. Stratifikácia či nejaká reforma je potrebná, no ja to musím vnímať veľmi intenzívne aj politickými očami. Myslím si, že pár mesiacov pred voľbami nie je rozumné podávať taký návrh. Či prejde, v tejto chvíli neviem. Rozhodne o tom vedenie strany a náš poslanecký klub,“ povedal minulý piatok.