Prezidentka napadne predĺženie moratória na prieskumy na Ústavnom súde

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podá neodkladne na Ústavný (ÚS) SR návrh na preskúmanie zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý predlžuje zákaz zverejňovať výsledky prieskumov zo 14 na 50 dní pred voľbami. Požiada aj o pozastavenie jeho účinnosti. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec po tom, ako Národná rada SR prelomila pri zákone veto hlavy štátu.

26.11.2019 17:21, aktualizované: 22:30
debata (1004)
VIDEO: Reakcia v parlamente po prelomení veta Čaputovej k moratóriu. Potlesk či piskot?

„Pani prezidentka už skôr povedala, že má vážne pochybnosti o ústavnosti tohto zákona,“ uviedol Strižinec. Prezidentka vrátila novelu poslancom preto, že návrh je podľa nej v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií.

Novelu kritizovala aj ombudsmanka Mária Patakyová, podľa ktorej ide o porušenie hneď niekoľkých základných práv a slobôd. Proti boli aj premiér Peter Pellegrini (Smer) či minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý skonštatoval, že dlhšie moratórium na prieskumy platí už len v Kamerune a Tunisku.

Proti predĺženiu moratória sa ohradili aj Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied a Slovenská asociácia výskumných agentúr (SAVA). Asociácia zdôraznila, že ide o výrazný zásah do práv občanov na informácie. „Prednesený návrh, napriek deklarovanej ambícii chrániť občanov pred dezinformáciami, obmedzuje seriózne médiá v publikovaní výsledkov zavedených agentúr, dodržiavajúcich metodologické zásady. Naopak, žiadnym spôsobom nerieši problém publikovania ,fake news‘ výsledkov výskumov na internete a sociálnych sieťach neznámymi, resp. neexistujúcimi subjektmi, ktoré sú práve tým rizikom, ohrozujúcim pravdivé informovanie občanov,“ vyhlásila ešte v októbri SAVA.

Moratórium na prieskumy sa predĺži na 50 dní pred voľbami. Poslanci prelomili veto

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval. Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schválili v pôvodnom znení.

Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval. Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schválili v pôvodnom znení. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Prezidentka vrátila novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorého súčasťou je návrh na predĺženie moratória na prieskumy zo súčasných 14 dní na 50 dní pred voľbami. Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií. Čaputová avizovala, že ak poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd SR.

Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. „Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami,“ argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.

Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, „respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne“.

Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa v celom texte právnej úpravy nahrádza pojem „nezávislý kandidát“ pojmom „kandidát bez politickej príslušnosti“, zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Pojem nezávislý kandidát podľa predkladateľov stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.

Fico: Ak prezidentka podá moratórium na ÚS, nepochopila politickú realitu

Ak prezidentka Zuzana Čaputová napadne predĺženie moratória na prieskumy na Ústavnom súde (ÚS) SR, bude to nepochopenie politickej reality. Pred novinármi to v utorok vyhlásil predseda koaličného Smeru Robert Fico s tým, že prelomenie veta prezidentky schválilo 80 poslancov.

„Pani prezidentka má samozrejme oprávnenie sa obrátiť na ústavný súd, ale to je nepochopenie politickej reality,“ povedal Fico s tým, že návrh považuje za správny aj vzhľadom na posledné prieskumy verejnej mienky. Ak sa prezidentka obráti na ÚS, je to podľa Fica jasná opozičná politika.

„Tieto návrhy zákonov, ktoré boli predložené, boli predložené poslancami NR SR, boli to poslanecké návrhy. Nikdy som neodmietal, ani nebudem odmietať iné názory. Realita je taká, že zákon prešiel v prvom aj druhom čítaní, prešiel vetom prezidentky, získal 80 hlasov,“ odpovedal Fico na otázku, čo by odkázal premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer) či ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi (nominant Smeru), ktorí predĺženie moratória kritizovali.

Poslanec Ľubomír Vážny (Smer) uviedol, že volebné prieskumy sa zneužívajú na ovplyvňovanie volebných výsledkov. Dôvody, prečo návrh prešiel aj napriek pripomienkam premiéra, nechcel komentovať. Na otázku, či má premiér v strane také malé slovo, odpovedal, že opak je pravdou a premiér má veľké slovo.

„Treba to vyskúšať a uvidíme, či občania budú mať dostatok času rozhodnúť sa ísť voliť tak, ako im to svedomie a rozum káže a nie tak, ako im to kážu médiá,“ skonštatovala v reakcii na opätovné schválenie predĺženia moratória poslankyňa Eva Antošová (SNS). Tvrdí, že médiá zvyknú podsúvať nepravdivé informácie a potom občania volia na základe zmanipulovaných a nereálnych informácií.

Most-Híd podľa predsedu poslaneckého klubu Tibora Bastrnáka hlasoval za pripomienky prezidentky. „Nakoľko jej to neprešlo, tak sme hlasovali proti zákonu. Aj minule sme to takto urobili, koaličných partnerov sme aj vtedy informovali, že podľa nás nie je dobrý nápad moratórium predlžovať,“ uviedol pre TASR. Skonštatoval, že je teraz na prezidentke, či dá návrh na ústavný súd, tak ako to avizovala. To, či je návrh protiústavný, však zatiaľ nechcel Bastrnák komentovať, treba podľa neho počkať na prípadné rozhodnutie ústavného súdu.

VIDEO: Hlasovaniu o moratóriu prechádzala slovná prestrelka v parlamente k bodom programu medzi opozíciou a koalíciu, ktorej hlavnými aktérmi boli Robert Fico a zástupcovia opozície.

Opozícia: Predĺženie moratória problém nevyrieši

Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy podľa predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského nevyrieši to, o čom navrhovatelia hovoria. Líder OĽaNO Igor Matovič sa obáva, že ak sa aj prezidentka SR Zuzana Čaputová obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, nemusí rozhodnúť včas, aby účinnosti zákona zabránil. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Martin Klus (SaS) hovorí o návrate cenzúry.

„Myslíme si, že tento návrh reálne nevyrieši problém, ktorý oni popisujú, pretože sa budú môcť prieskumy zverejňovať napríklad v Čechách či v Maďarsku,“ skonštatoval Pčolinský s tým, že ide o nezmyselný zákaz. Dodal, že je na mieste otázka, či to nie je v rozpore s právom na slobodný prístup k informáciám.

Matovič si myslí, že aj napriek tomuto zákonu sa budú zverejňovať pred voľbami rôzne dohady, len nie oficiálne prieskumy. „Keď sa pozrieme, kto za to hlasoval, tak sú to ľudia mentálne v komunizme alebo niekde vo fašizme. Tieto totalitné diktatúry mali tendenciu ľuďom zakazovať myslieť, zakazovať, aby boli informovaní,“ podotkol.

„Tridsať rokov po odstránení cenzúry sa táto opäť ‚plíživo‘ na Slovensko vrátila,“ skonštatoval Klus a zdôraznil, že presadenie 50-dňového moratória len tri mesiace pred voľbami je „mimoriadne zlou správou pre slobodu a demokraciu na Slovensku“. Poukázal aj na to, že zmena prešla v pléne opätovne s podporou strán Smer-SD, SNS a ĽSNS. V súčinnosti s prezidentkou podľa jeho slov SaS napadne tento zákon na ÚS. Klus verí, že súd čím skôr rozhodne.

„Strany vládnej koalície sa boja, že im preferencie klesnú a nechcú, aby sa to ľudia pred voľbami dozvedeli,“ skonštatovala nezaradená poslankyňa a podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Za ľudí Veronika Remišová. Podotkla, že vládna koalícia rieši „úplne absurdné problémy, aby sa ľudia nemohli dostať k informáciám dva mesiace pred voľbami“.

Podobne to vidí aj koalícia mimoparlamentných strán PS-Spolu. „Na rade je teraz Ústavný súd, ale najmä sila ľudí, ktorých musíme zmobilizovať a o tri mesiace poraziť hnedú koalíciu vo voľbách,“ doplnili strany.

Plénum prelomilo veto prezidentky aj pri novele zákona o náhradnom výživnom

Vymáhanie a výška náhradného výživného sa upraví. Štát preberie na svoje plecia jeho vymáhanie spolu s rodičom dieťaťa. Parlament v utorok prelomil veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej a novelu schválil v pôvodnom znení. Právnu normu pripravili poslanci Smeru.

Prezidentka novelu vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie, pretože bola presvedčená, že by mohla viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. Z právnej normy navrhla vypustiť ustanovenie o sprísnení trestného činu zanedbania povinnej výživy. Parlament však jej pripomienky neakceptoval.

Podľa doteraz platného zákona boli stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom. Platilo, že ak povinná osoba neplatí minimálne tri mesiace výživné, tak sa môže matka dieťaťa obrátiť na úrad práce v okrese, v ktorom býva, a požiadať štát, aby vyplatil náhradné výživné. Musí však priniesť viaceré dokumenty, napríklad potvrdenie o výške výživného, potvrdenie, že tri mesiace prebieha exekučné konanie, ktoré iniciovala matka, respektíve rodič, a vymáhanie je neúspešné. Okrem toho je výška náhradného výživného obmedzená príjmovými limitmi. Maximálne náhradné výživné je do výšky 1,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 115 eur, a rodič s jedným dieťaťom nemôže mať čistý príjem vyšší ako 673 eur.

Podľa schválenej novely Smeru sa však tieto podmienky zmenia. Trojmesačná lehota sa zníži na dva mesiace, tiež sa upraví aj limit príjmu. Po novom sa zvýši aj príjem rodiča, a to na 1010 eur, a maximálna výška náhradného výživného má byť 350 eur. „Žena nebude musieť čakať tri mesiace, ale už po dvoch mesiacoch neplatenia výživného príde matka na úrad práce, a ten bude mať povinnosť podať automaticky trestné oznámenie na muža, ktorý neplatí. Je to významná pomoc pre rodiča, ktorému druhá strana neplatí výživné na dieťa,“ uviedol na príklade matky predseda Smeru Robert Fico.

Cieľom návrhu je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. V súčasnosti má túto povinnosť oprávnená osoba. Návrhom zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremení. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného bude vykonávať priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.

Poslanec a predseda Smeru-SD Robert Fico ocenil, že novela prešla. „Zo 147 prítomných poslancov 143 poslancov odmietlo pripomienky prezidentky a 143 poslancov hlasovalo opätovne za zákon. Je to obrovský úspech z dielne Smeru-SD, lebo môžeme garantovať prakticky 95 % žien, ak im muž/partner neplatí výživné, tak túto povinnosť na seba preberá štát,“ zhodnotil Fico. Podľa neho sa prezidentka svojimi pripomienkami k novele „postavila na stranu tých, ktorí neplatia výživné“. „Odmietla skrátenie lehoty tri mesiace na dva mesiace, keď nastupuje trestno-právna zodpovednosť,“ dodal Fico.

Poslanci odmietli novelu o verejnom obstarávaní, ktorú vetovala prezidentka

Parlament odmietol novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú do parlamentu na opätovné prerokovanie vrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Okrem nej mal výhrady aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák. Zo 148 prítomných poslancov za hlasovalo len 69, proti bolo 55 a 23 zákonodarcov sa zdržalo.

Prezidentka kritizovala novelu najmä pre dva pozmeňujúce návrhy, ktoré v parlamente predložil poslanec Ľubomír Vážny (Smer) a nezaradený poslanec Peter Marček. Ak by bola novela prijatá aj s týmito návrhmi, tak by sa napríklad kritická infraštruktúra zaradila pod zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

Predseda ÚVO Hlivák argumentoval, že oba pozmeňujúce návrhy sú v rozpore so smernicami Európskej komisie a vážne by ohrozili činnosť nezávislého kontrolného orgánu z hľadiska kontroly jednotlivých verejných obstarávaní.

Novela zákona mala spresniť aj oblasť vzájomne majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. „Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Takéto prepojenia podľa ÚVO môžu byť dôvodom, aby ich obstarávateľ preskúmal. Môžu byť totiž spolu s ďalšími indíciami súčasťou „dôvodného podozrenia“ o uzavretí dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž s následkom vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania.

Ak by sa preukázalo porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, návrh by umožnil verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Predpokladom možnosti využitia tohto dôvodu odstúpenia od zmluvy by tiež malo byť, že takáto dohoda spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi, a to v akomkoľvek verejnom obstarávaní.

Prevenčným nástrojom proti zneužívaniu práva na podávanie námietok malo byť aj upravenie nového dôvodu na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ak budú podané „zjavne neodôvodnené námietky“. „Konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy, respektíve zmlúv vo verejnom obstarávaní,“ uvádza úrad.

Novela zákona zároveň ustanovovala pojem „environmentálne hľadiská“, a to v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk. Znížiť sa mala aj administratív­na záťaž.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #moratórium na prieskumy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy