Čo prinieslo desaťročie? Pád Radičovej vlády, lacné hypotéky a migračnú krízu

Slovenské udalosti desaťročia

• 2011 – pád vlády Ivety Radičovej. Prvý kabinet, na čele ktorého stála žena, nevydržal ani dva roky. Vládna koalícia strán SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd bola vymenovaná 8. júla 2010. Stroskotala 11. októbra 2011, keď jej parlament nevyslovil dôveru. Premiérka Iveta Radičová vtedy hlasovanie o dôvere vláde spojila s hlasovaním o eurovale, s ktorým nesúhlasila koaličná SaS. Za euroval, a teda za dôveru kabinetu, hlasovalo iba 55 z 124 prítomných zákonodarcov. Nasledovali predčasné voľby, ktoré sa konali 10. marca 2012.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

protest Gorila, namestie SNP Jeden z prvých protestov proti Gorile začiatkom februára 2012 na bratislavskom Námestí SNP.

• 2011 – prepuknutie kauzy Gorila. Koncom decembra 2011 sa na internete objavil dokument s krycím menom Gorila. Jeho autenticita nebola nikdy potvrdená, hoci v roku 2019 sa objavila aj zvuková nahrávka, ktorá s týmto spisom do veľkej miery korešponduje. Kauza sa týka odpočúvania šéfa Penty Jaroslava Haščáka a jeho hostí v byte na Vazovovej ulici v rokoch 2005 a 2006 Slovenskou informačnou službou. Haščák sa mal stretávať s vysokopostavenými predstaviteľmi štátu, predovšetkým s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom a predsedníčkou výkonného výboru Fondu národného majetku SR Annou Bubeníkovou. Zhovárať sa mali o províziách pri privatizácii štátnych podnikov. Hosťom v byte mal byť aj šéf Smeru Robert Fico, ten to nikdy nepotvrdil. Zverejnenie dokumentu vyvolalo začiatkom roka 2012 masové demonštrácie. Kauza sa stále vyšetruje. Údajná nahrávka Gorila sa našla na jeseň 2018 u Mariana Kočnera počas rozsiahlej policajnej akcie v jeho nehnuteľnostiach.
• 2012 až 2016 – jednofarebná vláda Smeru. Po predčasných voľbách zaznamenala strana Smer najvýraznejší úspech vo svojej histórii. Volilo ju 44,41 percenta voličov, čo znamenalo 83 mandátov, teda väčšinu v parlamente. Smer nasledujúce štyri roky vládol sám. Ide zatiaľ o jediný prípad v samostatnosti Slovenska, keď bol vládny kabinet jednofarebný.
• 2016 – predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Slovensko predsedalo Európskej únii vôbec po prvý raz. Predsedníctvo trvalo od 1. júla do 31. decembra 2016. Krátko pred štartom predsedníctva si Veľká Británia odhlasovala v referende brexit, čo malo výrazný vplyv na atmosféru v únii. Jednou z priorít bolo obnovenie dôvery občanov v EÚ. Zásadnými témami boli aj migračná kríza, teroristické útoky či ekonomická situácia. Slovensko počas šiestich mesiacov svojho predsedníctva zorganizovalo tzv. Bratislavský summit, ktorého sa zúčastnili najvyšší predstavitelia krajín spoločenstva.

Ekonomické udalosti desaťročia

• V domácej ekonomike v poslednej dekáde prudko stúpla výroba automobilov. Ročná produkcia sa v rozmedzí rokov 2009 až 2019 zvýšila zo 463-tisíc na 1 150 000 osobných motorových vozidiel.
• Pri meste Nitra bol vybudovaný prvý európsky závod britskej automobilky Jaguar Land Rover.
• Európska centrálna banka po prvý raz v histórii spustila tlačenie peňazí a v snahe zastaviť krízu vytlačila už 2,64 bilióna nových eur.
• Slováci zažili prudké zlacňovanie hypoték a v rokoch 2009 až 2019 priemerné úroky klesli zo 6,3 na 1,29 percenta.
• Po kríze prudko stúpal počet ľudí bez práce a vrchol nezamestnanosti na úrovni 14,8 percenta dosiahlo Slovensko v januári 2013. Následný ekonomický rast prudko vytváral nové pracovné miesta a v novembri 2019 bola miera evidovanej nezamestnanosti len 4,92 percenta.
• Slovensko zasiahla vlna sociálnych balíčkov v podobe bezplatných vlakov pre študentov a dôchodcov, obedov zadarmo pre deti posledného ročníka materskej školy a základných škôl, či razantné zvyšovanie vianočných dôchodkov.
• Najslabšie zarábajúcim ľuďom stúpla minimálna mzda od roku 2010 do roku 2020 z 308 na 580 eur v hrubom.
• Slovensku sa napriek silnému ekonomickému rastu nakoniec nepodarilo dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet.
• Razantné nasadzovanie robotov spôsobené príchodom priemyselnej revolúcie 4.0 v domácich fabrikách škrtlo tisícky jednoduchých pracovných miest
• Silný tlak Vyšehradskej štvorky v Bruseli presadil aspoň čiastočný zákaz dvojitej kvality potravín

Foto: SITA/AP, Evan Vucci

Americký prezident Donald Trump Americký prezident Donald Trump

• Americký prezident Donald Trump po prvý raz v histórii moderného obchodu vyhlásil ekonomickú vojnu nielen Číne, ale aj vojenským spojencom Kanade, Mexiku a Európskej únii.
• Nemecký automobilový koncern Volkswagen pri niektorých spaľovacích motoroch vďaka špeciálnemu softvéru falšoval výsledky vypúšťaných emisií. Aféra známa pod názvom Dieselgate značne pošramotila ekologickú povesť jedného z najväčších výrobcov automobilov na svete.
• Pre silný ekologický tlak automobilky začali postupne rozbiehať výrobu ekologickejších elektromobilov.
• Spojené štáty americké masívnym nasadením bridlicovej ťažby ropy zrazili cenu čierneho zlata z viac ako 120 dolárov za barel na menej ako 35 dolárov za barel. Aktuálne je cena severomorskej ropy Brent tesne nad 68 dolármi.
• V poslednom roku tohto desaťročia Európsku úniu opustí Veľká Británia, ktorá je aktuálne druhým najväčším automobilovým trhom v Európe. Zatiaľ stále nie je jasné, ako sa po odchode zmenia vzájomné ekonomické vzťahy a či príde k zavedeniu ciel na tovar prepravovaný medzi Londýnom a Bruselom.

Foto: SITA/AP, Alexander Kots

Sýria Sýrska armáda pokračuje v oslobodzovaní miest na západe krajiny a na severe vytláča islamských teroristov smerom k hranici s Tureckom.

Svetové udalosti desaťročia

• Vraždenie v mene náboženského fanatizmu. Islamistickí teroristi pokračovali v zabíjaní nevinných ľudí. Tajným službám sa síce podarilo predísť mnohým útokom, ale napriek tomu bol počet zavraždených vysoký. (V zátvorkách sú údaje o počte obetí; ide o masakry spáchané v Európe, ktoré svetom najviac otriasli). Bombové útoky v moskovskom metre v marci 2010 (40). Streľba v redakcii francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo v januári 2015 (12). Atentáty v Ankare v októbri 2015 (102). Koordinované útoky v Paríži v novembri 2015 (137). Výbuchy v metre a na letisku v Bruseli v marci 2016 (35). Vražedná jazda kamióna na promenáde v Nice v júni 2016 (87). Nákladiak zabíjajúci ľudí na vianočných trhoch v Berlíne v decembri 2016 (12). Útoky v Barcelone v auguste 2017 (15). Na druhej strane, dobrou správou bolo, že sa podarilo zlikvidovať teroristickú organizáciu Islamský štát, ktorá okupovala územia v Sýrii a v Iraku.

Foto: SITA/AP, Alessandra Tarantino

Vatikán / pápež František / Pápež František

• Historická abdikácia vo Vatikáne. Benedikt XVI. vo februári 2013 prekvapujúco oznámil, že v marci odíde zo svätopeterského stolca. Stal sa prvým pápežom od Gregora XII. v roku 1415, ktorý sa rozhodol rezignovať. Dôvodom bol vysoký vek (takmer 86 rokov) a zhoršujúce sa zdravie. Konkláve zvolilo za nového pontifika argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Bergoglia. Vybral si meno František podľa svojho vzoru skromnosti – svätého Františka z Assisi, rehoľníka žijúceho v 12. storočí. Je historicky prvým jezuitským pápežom, prvým pochádzajúcim z Ameriky a prvým mimo Európy od Gregora III., ktorý bol na čele katolíckej cirkvi v 8. storočí.
• Výrazná zmena v Spojených štátoch. Po Barackovi Obamovi, prvom prezidentovi USA afroamerického pôvodu, prišiel do Bieleho domu kontroverzný republikán Donald Trump. Vo voľbách v novembri 2016 porazil demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú. Trump sa vo funkcii drží svojho predvolebného hesla Amerika na prvom mieste, čo sa často prejavuje iba opantaním záujmami USA. Spochybnil existenciu NATO, dostáva sa do vážnych obchodných sporov s EÚ aj s Čínou. Na druhej strane začal ako prvý americký prezident rokovať s komunistickou Severnou Kóreou o jej možnom jadrovom odzbrojení, stretol sa s tamojším diktátorom Kim Čong-unom. Či tento dialóg prinesie ovocie, je však zatiaľ stále otázne.

Foto: SITA/AP, Boris Grdanoski

migranti, Macedónsko Utečenci smerujúci z Grécka do tranzitného tábora v macedónskom meste Gevgelija.

• Európu zasiahla migračná kríza. Obrovský nápor žiadateľov o azyl – o tom bol hlavne rok 2015 v Európskej únii. Jej hranice vtedy prekročilo až 1,8 milióna nelegálnych migrantov. Súviselo to najmä s vojnou v Sýrii, pretože takmer polovicu týchto ľudí tvorili tí, čo odtiaľ utekali preč. Medzi členskými štátmi EÚ nastala veľká roztržka pre prerozdeľovanie migrantov; Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré to dôrazne odmietali. Migračná vlna postupne opadala, napríklad v roku 2017 prišlo do EÚ približne 204-tisíc migrantov, ktorí žiadali o azyl.
• Väčšina Britov si vybrala rozvod s EÚ. Hlasovať o zotrvaní Británie v rodine európskych štátov prišlo v júni 2016 viac ako 72 % oprávnených voličov. Predpokladalo sa, že hlasovanie nič nezmení, ale výsledky znamenali šok. Za odchod z únie sa vyjadrilo 51,89 percenta hlasujúcich, za pokračovanie zväzku bolo 48,11 percenta Britov. Vláda v Londýne chaoticky vyjednávala s Bruselom o podmienkach brexitu, čo viedlo k jeho opakovanému odkladu. Najnovšie však už nič nestojí v ceste tomu, aby Británia začiatkom budúceho roka odišla z EÚ.