Slovensko sa snaží byť politickým mostom

, 13.01.2020 10:00

Rozporuplnosť zahraničnej politiky sa odráža aj v názoroch spoločnosti. Slováci spomedzi svetových lídrov najviac dôverujú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Tesne za ním skončila francúzska hlava štátu Emmanuel Macron. Podľa odborníkov to svedčí o dvojkoľajnosti zahraničnej politiky krajiny, tesný rozdiel medzi štátnikmi zasa naznačuje aj snahu Slovákov neprikláňať sa ani na jednu stranu.

Putinovi podľa prieskumu inštitútu Pew Research Center dôveruje 49 percent opýtaných. Len o päť percent menej získal Macron. „Nemeckej kancelárke Angele Merkelovej vyjadrilo dôveru 37 percent slovenských respondentov, americkému lídrovi Donaldovi Trumpovi dôveruje 34 percent opýtaných,“ uvádza prieskum.

Na rozdiel od Slovenska, vo svete najviac opýtaných (46 percent) dôveruje nemeckej kancelárke Merkelovej, francúzskemu prezidentovi Macronovi (41 percent) a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi (33 percent).

Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej postoje Slovákov neprekvapili. Tvrdí, že ide aj o reakcie na mediálne vystúpenia predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), ktorý sa netají snahou o nadštandardné vzťahy s Ruskou federáciou. Tým sa opakovane dostáva do sporu s ostatnými najvyššími politickými predstaviteľmi, ktorí presadzujú užšiu spoluprácu s Európskou úniou. „Zahraničnopo­litická línia a prihlásenie sa k určitým hodnotám zo strany našich najvyšších predstaviteľov nie je jednotné,“ skonštatovala Čambalíková. Dodala, že ak časť verejnosti prežíva frustráciu a nenachádza naplnenie svojich očakávaní na domácej politickej scéne, prenáša to aj do zahraničnopoli­tických hodnotení a hľadá alternatívu.

Pripomenula, že päťpercentný rozdiel medzi ruským a francúzskym prezidentom je minimálny. „Svedčí to o existencii dvoch línií a dvojkoľajnosti v spoločnosti,“ dodala sociologička. Aj podľa Zuzany Gabrižovej, šéfredaktorky informačného portálu o dianí v EÚ EurActiv.sk, sa Slováci nechcú jednoznačne prikláňať ani na západ, ani na východ. „Aj z dávnejších prieskumov vyplynulo, že Slovensko sa snaží skôr byť pomyselným mostom medzi oboma brehmi, byť niekde uprostred,“ vysvetlila Gabrižová. Naznačil to napríklad prieskum organizácie Globsec v rámci krajín Vyšehradskej skupiny.

Gabrižová upozornila, že jednoznačná orientácia Slovenska na EÚ a transatlantické partnerstvo sa posledné roky oslabuje. „Potom sa to odráža v názoroch a postojoch ľudí, že istá časť spoločnosti reflektuje na apely, ktoré hovoria, že je rizikové byť príliš prozápadný alebo proatlantický, a ktoré využívajú latentnú nedôveru voči spojencom Slovenska,“ uzavrela odborníčka.

Ľudia v prieskume odpovedali v jednej z otázok na to, ktorému svetovému štátnikovi dôverujú najviac. Vyjadriť sa mali k piatim lídrom. Cieľom prieskumu bolo najmä zistiť postoj k šéfovi Bieleho domu Trumpovi a názory na jeho politiku. Prieskum, uskutočnený od mája do októbra minulého roka v 33 krajinách na vzorke 37-tisíc respondentov ukázal, že Trump je obzvlášť nepopulárny v západnej Európe. Najnižšiu popularitu spomedzi všetkých štátov vo svete má v Mexiku. No v Indii, Nigérii, Keni, Izraeli či na Filipínach presahuje podpora verejnosti päťdesiat percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dôveryhodnosť politikov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku