Bitka o ministerstvá. Kto po akom túži?

, 04.03.2020 05:00

Igor Matovič (OĽaNO) by ako budúci premiér rád disponoval ústavnou väčšinou. Na programových prioritách a ministerských postoch sa tak bude musieť dohodnúť nielen so zatiaľ ochotným predsedom SaS Richardom Sulíkom, ale aj s ambicióznym šéfom Sme rodina Borisom Kollárom a tvrdohlavým a tak trocha urazeným exprezidentom Andrejom Kiskom (Za ľudí).

Politológ Tomáš Koziak sa napriek počiatočným problémom prikláňa k myšlienke, že vládna štvorkoalícia nakoniec vznikne. Ministerské posty by sa mali deliť pomerom 8 : 3 : 2 : 2.

Kým Sulík túži po ministerstve financií a Kollárovu výstavbu 25-tisíc nájomných bytov považuje za ekonomické šialenstvo, ten na svojom sľube voličom trvá. Do Kollára sa však pustil ostro aj bývalý prezident Kiska a vyčíta mu problémy s morálnou integritou.

Budúci premiér, ktorému v stredu prezidentka Zuzana Čaputová odovzdá poverenie na zostavenie vlády, zasa verejnosti vysvetľuje, že ústavnú väčšinu potrebuje, aby mohol zaviesť bezpečnostné previerky sudcov a očistiť súdnictvo. Zmenu ústavy by si vyžiadalo aj zníženie kvóra povinnej účasti v referende z 50 na 25 percent, ktoré má OĽaNO v programe.

Preto na presadenie ústavných zmien Matovič potrebuje dohodnúť štvorkoalíciu OĽaNO – Sme rodina – SaS – Za ľudí. Tá by mala v parlamente 95 kresiel zo 150. Na ústavné zmeny je potrebných aspoň 90 hlasov. „Uvedomujem si, že každý by chcel rozhodovať a vládnuť sám. Ľudia vo voľbách ale rozhodli, že len spoločne to môžeme dokázať,“ prihovoril sa budúci premiér tak koaličným partnerom, ako aj verejnosti.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Matovič preto opäť potvrdil, že by v koalícii chcel aj stranu Za ľudí. Jej predseda je zdržanlivý a vyhlasuje, že nemá žiadne personálne požiadavky a chce iba zostaviť vládu so silným morálnym kreditom. „Vo štvrtok budeme mať predsedníctvo strany a to rozhodne o našom vstupe do vlády,“ informoval s tým, že na predsedníctve by sa tiež malo rozhodnúť o tíme, ktorý bude vstup do vlády vyjednávať. Kiska dodal, že v päťčlennej skupine bude on sám, Juraj Šeliga a Veronika Remišová.

Exprezident sa do vládnutia až tak nehrnie. Do štvrtkového predsedníctva si vraj potrebuje s Matovičom ešte mnohé objasniť. „Budem klásť veľa otázok okolo štýlu vládnutia, okolo toho, ako by sa nová vláda vyrovnala s prípadným otvorením hodnotových otázok,“ povedal Kiska napríklad v súvislosti s prístupom k priamej demokracii či záväznosti referend. Zaujímať sa chce aj o výber prípadných vládnych nominantov.

„Ako bude vnímaná ich minulosť, ich pôsobenie z minulosti, ale nielen nominantov z vlády, ale aj ďalších, ktorí by mali byť zapojení do riadenia nášho štátu. Máme dohodnuté ďalšie stretnutie v priebehu dvoch dní, ešte pred štvrtkovým predsedníctvom našej strany, ktoré mi má autorizovať rokovanie o koalícii. Položil som otázky, na ktoré mi má Igor Matovič odpovedať,“ vyhlásil Kiska.

VIDEO: Andrej Kiska (Za ľudí) po stretnutí s prezidentkou.

Kto má akú minulosť

Kiska navyše opäť zopakoval svoje výhrady voči Kollárovej účasti vo vláde. Poukazuje na jeho morálny kredit, keďže Kollár mal v minulosti blízko k viacerým členom bratislavského podsvetia. Šéf hnutia Sme rodina ale náznakom pripomenul, že so zákonom mal problémy aj samotný exprezident. „Je to veľmi komické, keď to hovorí práve pán Kiska. Ja do vlády nejdem a myslím si, že morálny kredit mám,“ odkázal mu Kollár.

Líder strany Sme rodina zasa po stretnutí s prezidentkou povedal, že už Matovičovi tlmočil záujem o ministerstvo obrany, ministerstvo dopravy a výstavby, post vicepremiéra pre informatizáciu a predsedu parlamentu. „Rozprával som sa o tom aj s prezidentkou a myslím, že už to môžem povedať. Išlo by o ministerstvo obrany, tam by bol Milan Krajniak; ministerstvo dopravy a výstavby, tam by bol náš expert Štefan Holý; úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu, kde je v súčasnosti Richard Raši, ale to meno si zatiaľ nechám pre seba, a post predsedu parlamentu, ktorý si myslím, že nám patrí, pretože sme vo voľbách skončili druhí,“ zdôraznil Kollár.

Matovič ale rozdeľovanie ministerských postov zatiaľ z opatrnosti brzdí. „Jediné, čo je isté a o tom rozhodli ľudia v sobotu ako najvyšší sudca, je, že keď sa mi podarí vládu zostaviť, budem jej premiérom. Všetko ostatné je otvorené. Musíme sa dohodnúť a dohodnuté to bude vtedy, keď bude dohodnuté posledné písmenko na koaličnej dohode,“ zdôraznil Matovič.

V koalícii by mal byť Matovičovi oporou najmä Richard Sulík, ktorý opäť oznámil, že jeho strana bude k dispozícii pre akúkoľvek vládnu formáciu. „Sme pripravení byť stabilným a stmeľujúcim prvkom novej vlády,“ zdôraznil Sulík.

VIDEO: Richard Sulík (SaS) po stretnutí s prezidentkou.

Kopírkár a lanovkár

Súhlasí tiež s už medializovaným rozdelením ministerstiev, teda v pomere osem, tri, dva a dva. Podľa tohto kľúča by najviac rezortov obsadilo hnutie OĽaNO, tri Sme rodina, SaS a Za ľudí zhodne po dve ministerstvá. „Budem sa baviť s koaličnými partnermi o tom, aby sme mali ministerstvo financií. Ak si oni vyberú svoje posty a vybrali si, tak aj my máme právo si vybrať,“ naznačil predseda liberálov. Matovič ale v tejto súvislosti pripomenul, že ministerstvo financií zvykne vždy patriť strane predsedu vlády.

Sulík ale naopak vyjadril obavy z Kollárových plánov na postavenie 25-tisíc nájomných bytov. „Kollárov program je nesplniteľný, nedá sa to na Slovensku spraviť. Nie je kde a za čo postaviť tie byty. Som presvedčený, že Európska komisia nám nedovolí vyňať niektoré položky z okruhu verejných financií, ako to plánuje Kollár,“ odkázal Sulík. Podľa neho nie je predstava, že Slovenský pozemkový fond dá k dispozícii pozemky, reálna, a na Slovensku navyše pre takéto plány nie je ani dostatok stavebných robotníkov.

Kollár však trvá na svojom a považuje za kľúčové, aby strany plnili svoje predvolebné sľuby. Trvá na tom, že výstavba nájomných bytov je na Slovensku realizovateľná. „Som ochotný postaviť tie byty a akým spôsobom, to je mi jedno. Toto by nemali riešiť politici, ale odborníci, ktorí to už urobili a rozumejú sa tomu. Aj Sulík je len politik. On je kopírkár, ja som lanovkár. Nech odborníci nájdu spôsob, ako ľuďom pomôcť,“ bránil svoj plán výstavby Kollár.

VIDEO: Boris Kollár (Sme rodina) po stretnutí s prezidentkou.

Pôjde Kiska do opozície k Ficovi a Kotlebovi?

Politológ Tomáš Koziak považuje výhrady Andreja Kisku voči Borisovi Kollárovi za objektívne. „Môže sa ale tiež zdať, že Kiska svoj vstup do vlády licituje, keďže zvyšné dve strany odkryli farby a do vlády chcú. Kiska si tak môže takto svoju cenu navyšovať, ale nemôže sa zas prerátať. Neviem si však predstaviť, že by šiel do opozície medzi Roberta Fica a Mariana Kotlebu. Aj výsledok hnutia OĽaNO dokazuje, že ľudia si najmä žiadajú zmenu štýlu vládnutia a boj proti korupcii, čo by malo pri všetkých týchto štyroch stranách vytvárať akési prirodzené spojenectvo. Osobne si preto myslím, že Kiska do tejto vlády pôjde,“ hodnotí politológ.

Kiska sa podľa Koziaka môže pokúsiť získať funkciu predsedu parlamentu, ktorá by sa mu ako bývalému prezidentovi hodila viac. Musí však podľa Koziaka rešpektovať, že tejto post tradične patrí druhej najsilnejšej strane.

„Aj keď by sa túto funkciu mohli snažiť vymeniť za nejaké lepšie ministerstvo, myslím si, že Sme rodina sa ho nevzdá. Skôr sa prikláňam k tomu, že vznikne štvorkoalícia, ale Kiska predsedom parlamentu nebude,“ myslí si Koziak.

Politológ nakoniec upozorňuje, že Kollárova predstava výstavby tisícov bytov je skôr predvolebným sľubom ako povolebnou realitou. „Bola by chyba, keby Kollár príliš tlačil na pílu. Ak by táto vláda mala padnúť na ekonomicky pochybnej otázke, bola by to pre Kollára zlá vizitka, ktorú by mal aj voličom veľký problém zdôvodniť. Vidíme ale, že už začína uvažovať viac realisticky a uberať, pretože určite vie, že vládnutie je o kompromisoch,“ dodáva rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora.

Sulík chce jednofarebné ministerstvá

Richard Sulík a Branislav Gröhling budú vo vyjednávacom tíme SaS v koaličných rozhovoroch. Tretieho člena prizvú na rokovania podľa potreby, na poste trojky sa budú striedať europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca s Jánom Oravcom.

SaS má podľa predsedu Sulíka primárny záujem o ekonomické rezorty. "SaS je strana ekonomického zamerania, takže ide o rezorty, ktorými sú financie, hospodárstvo, doprava, pôdohospodárstvo,“ spresnil.

Podľa volebného zisku by SaS mohla počítať s dvoma ministerstvami. „Som pripravený ísť do exekutívy,“ netajil svoje ambície Sulík. Konkurentom mu však bude zrejme Eduard Heger (OĽaNO). Vraj si ho vie predstaviť na tomto poste, povedal Sulík s dodatkom, že "si tam vie predstaviť aj seba“.

Lucia Ďuriš Nicholsonová mala záujem o predsednícky post v Národnej rade. "Zatiaľ to v prípade štvorkoalície pre mňa ale vyzerá tak, že sa presuniem tam, kam patrím, teda do Bruselu,“ vysvetlila. Šéfovať parlamentu by totiž chcel aj Boris Kollár (Sme rodina), ale aj bývalý prezident Andrej Kiska (Za ľudí).

Sulíkovci by chceli mať ministerstvá jednofarebné, takže ani na postoch štátnych tajomníkov by nesedeli nominanti z ďalších koaličných strán. „Sme za to, aby to bolo ako v roku 2010, aby boli ministerstvá jednofarebné, aby sa jasne vedelo, kto je za čo zodpovedný. Nie je to však naša kardinálna podmienka. Ak bude legitímna požiadavka na krížové kontroly, tak na tom rokovania nestroskotajú,“ uzavrel.

(gg)

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vládna koalícia #Politika #parlamentné voľby 2020 #nová vláda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku