VIDEO: Igor Matovič a Boris Kollár si na vzájomnom stretnutí porozumeli. Čakajú, čo urobí Andrej Kiska. Lákajú ho aj desaťmiliónovým fondom pre investigatívnych novinárov.
„SaS, Sme rodina a my sme rozhodnutí do toho ísť. Ak bude niekto štvrtý trucovať, skôr budeme stáť pri tých, ktorí sa postavili od začiatku za plnenie sľubov, než za tými, ktorí trucujú,“ zdôraznil Matovič. „Ak sa rozhodnú byť v opozícii medzi Robertom Ficom a Marianom Kotlebom, nech sa páči,“ odkázal líder obyčajných exprezidentovi.
Čaputová v stredu dodržala ústavnú zvyklosť a zostavením vlády poverila lídra víťaznej strany vo voľbách. „Prípadná vláda získala vo voľbách veľkú dôveru zo strany občanov a tomu zodpovedajúcu zodpovednosť. Plne verím, že si všetci predstavitelia týchto strán uvedomujú váhu tejto zodpovednosti, pretože potrebujeme v krátkom čase silnú, legitímnu a novú vládu,“ povedala prezidentka v stredu po odovzdaní poverenia.
Matovič prezidentkino poverenie vníma ako „najdôležitejšiu a najťažšiu domácu úlohu“, akú v živote dostal. „Urobím všetko pre to, aby malo Slovensko v dohľadnom čase vládu, na ktorú knižky dejepisu budú spomínať ako na najlepšiu vládu, akú kedy malo,“ vyhlásil po prevzatí poverovacieho dekrétu.
Podľa oficiálnych výsledkov parlamentných volieb by OĽaNO spolu s SaS pripravenou na spoluprácu mali v parlamente 66 kresiel. K väčšine v 150-člennej poslaneckej snemovni im chýba desať poslancov. Tých by mohla dodať strana exprezidenta Kisku, ktorá bude v parlamente disponovať 12 hlasmi, alebo Kollárovo hnutie, ktoré bude mať 17 poslancov.
Matovič trvá na štvorkoalícii, aby nová vláda mohla disponovať ústavnou väčšinou a uskutočniť tak viaceré ústavné zmeny. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínajú bezpečnostné previerky sudcov.
Preto sa už opakovane stretol so všetkými potenciálnymi koaličnými partnermi. SaS aj Sme rodina rýchlo deklarovali ochotu vstúpiť do vlády. Kiska je napriek slabému výsledku vo voľbách zatiaľ veľmi zdržanlivý. Za ľudí bude mať vo štvrtok predsedníctvo, ktoré má Kiskovi podľa jeho slov autorizovať rokovanie o koalícii. „Vláda teoreticky môže fungovať skôr bez strany Za ľudí ako bez hnutia Sme rodina. Parlamentná matematika nepustí a ľudia vo voľbách dali viac hlasov práve strane Borisa Kollára, aj napriek jeho minulosti,“ odkázal Matovič nepriamo neochotnému Kiskovi, s ktorým by sa chcel opäť stretnúť ešte pred rokovaním ich predsedníctva.
Jeho výhrady by chcel Matovič vyriešiť zriadením fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. „Nasadili by sme na seba investigatívnych žurnalistov, aby nás kontrolovali. Uplietli by sme tak na samých seba bič,“ priblížil líder OĽaNO.
Ešte v stredu líder obyčajných opäť rokoval so Sulíkom a s Kollárom. Konkrétnosti zo stretnutí zverejňovať nechcel. „Vzhľadom na to, že rokujem s jednotlivými predsedami individuálne, vždy na ďalšom stretnutí musím povedať, čo som sa dozvedel na tom poslednom. Je to taký vláčik. Nejaké problémy tam, samozrejme, sú, ale myslím si, že sa to všetko vyrieši. Nepoviem však, aký je najväčší,“ priblížil Matovič.
Po štvrtkovom rozhodnutí predsedníctva strany Za ľudí by už mali začať prebiehať spoločné vyjednávania troch či štyroch strán. V prípade štvorkoalície by sa mali rezorty deliť v pomere osem pre OĽaNO, tri pre Sme rodina a po dve pre SaS a Za ľudí. Matovič sa s takýmto delením stotožňuje, ale pripúšťa, že by sa jeho strana mohla nejakého ministerstva v prospech dohody na štvorkoalícii aj vzdať.
Kollár ešte v utorok priznal záujem o ministerstvo obrany, ktoré by rád zveril Milanovi Krajniakovi, rezort dopravy, ktoré by mal viesť Štefan Holý, a post vicepremiéra pre informatizáciu. On sám si robí nárok na funkciu predsedu parlamentu. Sulík priznal, že by chcel byť ministrom financií.
Asi tri ministerstvá nechce nikto. „Pri niektorých ťažších rezortoch akoby sa niektoré politické strany báli prevziať zodpovednosť,“ priznal Matovič. „V tom prípade to zostane na nás, my sa toho nebojíme,“ dodal odhodlane.