Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že návrh, s ktorým prišli lesníci, ich zaskočil. Malo by to vraj fatálne následky na ochranu prírody v nádhernom prostredí a tiež na rozvoj turizmu. Národnému parku (NP) Muránska planina chce zaistiť ochranu, ktorá by vyhovovala aj medzinárodným štandardom. So Štátnou ochranou prírody (ŠOP) predstavili projekt jeho zonácie, po ktorej sa môže stať historicky prvým na Slovensku, ktorý bude spomínané štandardy spĺňať.
Foto: NP Muránska planina / Maroš Dedko
Vyše milióna ako náhrada
Bezzásahové územie by podľa nich malo tvoriť až polovicu národného parku, pričom 93 percent tejto najprísnejšie chránenej lokality leží na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR a predstavuje jedno z najvýznamnejších útočísk aj pre hlucháňa. „Národný park nie je továreň. Neskrachuje ani nepresunie výrobu do inej krajiny, môžeme si ho len sami zničiť. Zaručene najrýchlejším spôsobom je odobratie jeho ochranného statusu,“ podčiarkol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Zároveň odmietol obavy zo straty pracovných príležitostí v regióne. Podľa novej legislatívy majú nárok na ujmu vzniknutú tým, že nemôžu ťažiť, už aj štátni lesníci. Návrh zonácie ráta s ročnou náhradou za zmarený zisk vo výške viac ako milión eur. „Štátny obhospodarovateľ sa tak v žiadnom prípade nedostane pod finančný tlak. Práve naopak, táto náhrada môže byť využitá na zachovanie pracovných miest. Napríklad prechodom na skutočne prírode blízke hospodárenie mimo bezzásahovej zóny. Teda také, ktoré je náročnejšie na počet zamestnancov, no šetrnejšie k prírode,“ doplnil Ferenčák.
Milan Boroš, riaditeľ NP Muránska planina, vraví, že ministerstvo ich požiadalo, aby svoju zonáciu prispôsobili zneniu novej legislatívy platnej od januára. „Pôvodne sme mali na bezzásahovú zónu určených len 17 percent, teraz je to 50. Podmienku sme však splnili a teraz sa náš materiál bude prerokovávať so všetkými zainteresovanými. V rámci oboznámenia sa s ním ale vyšla požiadavka zrušiť národný park,“ potvrdil Boroš.
Čudné spojenie
Najaktívnejší v rušení sú podľa neho miestni štátni lesníci. „Vystupujú ale skryto, ako zástupcovia súkromných majiteľov, ktorí dokopy vlastnia len sedem percent bezzásahového územia. Keby sme ich aj hneď vyradili, stále zostaneme národným parkom,“ hovorí riaditeľ. Vzápätí opísal jedno zo stretnutí s neštátnymi vlastníkmi, na ktorom spomínaná požiadavka zaznela. S materiálom vraj, po dlhej diskusii, najskôr všetci súhlasili, no na konci sa jeden z vlastníkov postavil a povedal: „Toto mi strčili do ruky, aby som to prečítal. My, súkromní vlastníci, žiadame zrušiť NP Muránska planina a prekategorizovať ho.“ Následne sa vraj pod vyhlásenie všetci podpísali.
Karol Kubíni, riaditeľ Mestských lesov Tisovec, tvrdí, že je to lož. „Nežiadame zrušenie národného parku, ale jeho prehodnotenie a prekategorizovanie na prírodný park v zmysle zákona. So súčasným návrhom zonácie nesúhlasíme, lebo to nie je ten, na ktorom sme sa so Štátnou ochranou prírody dohodli v roku 2017,“ povedal. Boroš reagoval, že stretnutie bolo veľmi emotívne a chaotické, ale v tomto má Kubíni pravdu. „V pôvodnom návrhu zonácie boli uvedené len lokality, ktoré boli so všetkými zainteresovanými prerokované. Zmenou legislatívy sa stal tento návrh neaktuálny,“ podotkol. Zo slov o prekategorizovaní na prírodný park však logicky vyplýva, že takýmto krokom by národný park zanikol.
Muránska planina ako precedens
Boroš upozornil, že novou zonáciou chránených území si budú musieť prejsť všetci. Na základe legislatívnych zmien sa dá predpokladať, že národnými parkmi ostanú iba tie, ktoré majú vo svojej výmere 50 a viac percent štátnych pozemkov. „Za súčasného stavu sú to v podstate len tri územia – Tatranský národný park, Veľká Fatra a Muránska planina,“ tvrdí. Malá Fatra či Národný park Nízke Tatry majú podľa neho len dve možnosti – buď sa presunú do kategórie prírodný park, alebo zmenšia svoju výmeru tak, aby bezzásah tvoril 50 percent ich rozlohy. Zahŕňajú totiž menej štátneho a viac neštátneho územia.
„Ak by došlo k zrušeniu ochrany Muránskej planiny, tak sme zrejme s národnými parkmi na Slovensku skončili. Išlo by ale o precedens, lebo národný park je vo svojej podstate územím, ktoré má v porovnaní s ostatnými jedinečnú a prirodzenú štruktúru schopnú zvládnuť prirodzené spektrum disturbancií spôsobených klimatickou zmenou. Takto podobne ich definuje aj zákon,“ povedal. Dodal, že o tom, či naozaj dôjde k zrušeniu ich NP, môže rozhodnúť, po širokej diskusii, jedine štát.