Nekompromisné posielanie cestujúcich do karantény na dva týždne považuje za nevyhnutné a za jediné účinné riešenie. Doma by mali zostať aj tí, ktorí sa vrátili z rizikových krajín ešte pred vyhlásením opatrenia o karanténe.
Objavili sa informácie, že koronavírus prežije na povrchu predmetov ako sklo, látka, plast či papier pri teplote 37 stupňov. Je teda pravdivé tvrdenie, že nákaza môže ustúpiť, keď prídu vyššie teploty?
Každý vírus má svoje fyzikálno-chemické vlastnosti. Všeobecne, vírusy bez živej bunky dlho nevydržia, pretože základom ich prežitia je dostať sa do živej bunky a rozmnožiť sa. Vírusy však dokážu určitý čas prežiť v iných podmienkach. V chladnom období dokážu vydržať v kvapôčkach aj niekoľko dní, môže ich rozfúkať vietor, môžu priľnúť na predmety. Viac ako tri-štyri dni nevydržia, kým kvapka neuschne. Keď človek ochorie, ľudský organizmus reaguje zvýšením teploty na 37 stupňov, pri tejto a vyšších teplotách sa vírusy rozmnožujú horšie alebo vôbec. Nie je preto dobré hneď v prvý deň zraziť teplotu, pokiaľ nejde o kritickú teplotu 39 stupňov a viac. Teplota 38 stupňov je užitočná, pretože vtedy organizmus bojuje proti infekcii. Keď príde teplejšie obdobie a teploty vonku stúpajú nad 25 stupňov, tak kvapôčky vyschnú a vírus zahynie. Aj preto sa ochorenie SARS začalo v zime a skončilo sa koncom jari, podobne to bolo aj s MERS. Preto aj chrípka je sezónne ochorenie, začína sa koncom januára a koncom jari sa už epidémie nevyskytujú.
Čínski vedci skonštatovali, že sú dva kmene, čiže vírus aspoň raz zmutoval.
Ľudské koronavírusy sú známe dva, už desaťročia, a to neškodného typu. Spôsobovali ochorenia ako nádcha, takže im nikto nevenoval pozornosť. Potom sa objavil SARS, čo bol v podstate ľudský koronavírus, ktorý získal ešte nejaké časti svojho genetického materiálu od cicavcov, napríklad netopierov. MERS prešiel z netopierov na ťavy a z tiav na človeka. Takýmito medzistupňami získava koronavírus rôzne vlastnosti. Aj počas chrípkovej epidémie cirkuluje niekoľko kmeňov vírusov. Aj očkovacia látka proti chrípke obsahuje len tie najčastejšie, čiže keď niekto povie, že sa dal zaočkovať a predsa ochorel, znamená to, že chytil iný, minoritný kmeň. Preto tak isto aj tieto mutačné zmeny koronavírusu k lepším či k najhorším môžu v populácii cirkulovať a niekto môže chytiť slabší kmeň, niekto ten najagresívnejší. Existujú dokonca vírusy, ktoré spôsobujú zápaly mozgu a encefalitídy prenášané kliešťami. Niektoré sú také, že spôsobia len zvýšenú teplotu. Existuje viacero variantov. Napríklad SARS mal až 16 sérotypov. Preto aj zo súčasného koronavírusu existujú viaceré kmene s rôznou silou.
Ako vnímate opatrenie krízového štábu automaticky posielať ľudí, ktorí sa vrátia z Talianska, Iraku, Číny a Južnej Kórey do karantény?
Nemáme inú možnosť, pretože vírus na rozdiel od chrípky, kde ochoriete na druhý deň a ostanete s vysokou teplotou v posteli, tak s koronavírusom beháte 14 dní zdravý a šírite ho tým, že kýchate, rozprávate, kašlete. Karanténa je preto jediná možnosť ako sa chrániť a tým zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí sú naoko zdraví, čo neodhalí ani povinné meranie teploty na letiskách. Je potrebné ich čo najviac izolovať a tým zamedziť šíreniu infekcie. Ľudia, ktorí prišli skôr, ako začalo platiť opatrenie 14-dňovej povinnej karantény, by sa mali správať zodpovedne, mali by zostať doma. Musia si uvedomiť, že vystavia riziku aj iných a mali by radšej počkať, či sa ochorenie neprejaví. Existuje aj dosť infekcií bezpríznakových, čiže tí ľudia nikdy nezistia, že boli chorí. V tom je tá epidémia nepríjemná a opatrenia musia byť, aj keď sa zdajú zbytočné.
Ktoré časti obyvateľstva a sociálne skupiny sú najrizikovejšie?
Najzraniteľnejší sú starší ľudia, ktorí majú slabšiu imunitu, to je nad 60 – 70 rokov. Preto je pri nich aj rozdielne očkovanie proti chrípke. Klasicky sa očkuje jednou dávkou na celý rok, pri starších sa odporúčajú dve dávky, jedna každý polrok. Rizikové skupiny sú aj kardiovaskulárni a onkologickí pacienti. Chemoterapia či rádioterapia, ktorú podstupujú, významnou mierou znižujú imunitu. Menej ohrozené sú však ženy, ktoré majú lepšiu imunitu vďaka hormónom, a deti. Tu sa však nevie, či je to otázka imunitného systému alebo ešte nemajú dostatok receptorov, aby tento vírus prijali. V každom prípade sú deti ohrozené najmenej. Určite medzi rizikových patria aj ľudia, ktorí majú problém s dodržiavaním hygieny či tí, ktorí nikdy nič nerešpektujú. S takýmito ľuďmi sa nedá nič robiť, sami sa vystavujú riziku. Nedávno pravoslávna cirkev vyhlásila, že neruší bozkávanie ikon či prijímanie pod obidvoma spôsobmi či stretávanie sa, pretože oni sa koronavírusu neboja. Je to nanajvýš nezodpovedné, ale nemôžete im to zakázať. To, že obrady dodržiavajú, vystavujú sa riziku, že infekciu rozšíria a potom budú čeliť trestnému stíhaniu.
Objavili sa sťažnosti, že cudzinci by nemali chodiť do kúpeľov, že sú možným zdrojom nákazy. Sú to opodstatnené obavy?
Absolútne nie. Aj necudzinec môže byť zdrojom nákazy, aj keď vyzerá, že je zdravý. Niekedy tým, že cudzinci občas žijú v menej hygienických podmienkach, majú často vyššiu hladinu protilátok. Príkladom je vírus MERS, ktorý sa začal šíriť z arabských krajín a tie boli nakoniec paradoxne najmenej zasiahnuté.
Na čo vlastne človek pri koronavíruse umiera? Čo sa v tele človeka stane, že nastane smrť?
Tento vírus spôsobuje to, že sa dostane do pľúcnych mechúrikov – alveol. Tam dochádza k výmene dýchacích plynov medzi pľúcnym aparátom a krvným riečiskom. U starších či slabších ľudí, kde nie je imunita stopercentná a infekcia sa viac rozvinie, tento vírus potom vyvoláva tvorbu špeciálneho proteínu – fibrínu – ktorý pokryje pľúcne alveoly tak, že nedochádza k výmene dýchacích plynov a ľudia sa zadusia, pre nedostatok okysličenia.