„Prijali sme niekoľko opatrení, aby sme nejakým spôsobom uchovali keš. Výrazným spôsobom redukujeme obnovovacie investície do budov medicínskych zariadení. Každý z nás chápe, že sú veci, ktoré sa odkladajú v čase. Ak toto čaká väčšinu nemocníc v sektore, tak sa investičný dlh bude len kumulovať,“ povedal Hrežo, ktorý poukázal na to, že viaceré nemocnice sú v súčasnosti v zlom stave.
Podľa jeho slov sa téma týka aj nemocnice Bory. „Táto diskusia je dnes otvorená. Je to horúca téma, ktorú máme na stole,“ doplnil s tým, že sa musia pripraviť na to, akým spôsobom túto situáciu vyriešia. „Diskutujeme o ňom práve z toho kontextu, či naň bude dosť finančných prostriedkov,“ uviedol Hrežo.
Mieni však, že vzhľadom na solídnu finančnú situáciu siete nemocníc sú schopní prevádzkovať svoje prevádzkové a investičné náklady. Pripustil, že ak nedôjde k štandardnému financovaniu zdravotníctva, sieť zrejme bude hľadať možnosti odkladov splátok. „Je mi ťažko predstaviť si, ako sa s možným výpadkom financií budú boriť ostatné nemocnice, ktoré takúto finančnú kondíciu nemajú,“ pripustil.
Hrežo si nevie predstaviť situáciu, v rámci ktorej by muselo prísť k znižovaniu platov zdravotníckych zamestnancov. „Toto je pre mňa absolútne nepredstaviteľné,“ komentoval s tým, že ak sa nebudú starať o takýchto zamestnancov, môžu sa tak vystaviť riziku, že odídu pracovať do zahraničia.
Práve dopyt po nich sa bude podľa generálneho riaditeľa medzinárodnej siete nemocníc a polikliník zvyšovať. „Čiže o to viac máme dbať na to, aby o nich bolo dobre postarané či aby neboli vystavení riziku z pohľadu ich príjmov,“ dodal.