Programové vyhlásenie vlády (PVV) je výsledkom dlhých rokovaní a kompromisom štyroch politických strán. Tvrdí to poslankyňa Za ľudí Jana Žitňanská, ktorú teší, že sa vláda konečne zamerala vo svojom programe aj na ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), ktorým sa predchádzajúce vlády venovali minimálne.
„Ak prevláda v spoločnosti pocit, tak je to ten, že sa ľudia nevedia domôcť spravodlivosti,“ vyhlásila v pléne Žitňanská. Spolu s dlhodobo chorými patria ŤZP medzi najohrozenejších ľudí, ktorých sa dotýka koronakríza. „Dlhodobé podfinancovanie sociálnych služieb sa dnes ukazuje ešte krikľavejšie. Zatvorili sa mnohé zariadenia, kam mohli ľudia chodiť počas dňa a vzdelávať sa alebo byť umiestnení, aby ich rodinní príslušníci mohli ísť pracovať. Hoci bolo nutné pre epidémiu tieto zariadenia zatvoriť, aj napriek opatreniam prijatým vládou nevládzu tieto rodiny finančne ani fyzicky. Preto sa musíme tejto skupine ľudí začať venovať systematicky a nadrezortne, aby sa nestali títo ľudia obeťou prehadzovania,“ myslí si Žitňanská. Tento pohľad sa podľa nej premietol aj do PVV, ktoré otvára cestu k zmene.
Žitňanská je presvedčená, že je potrebný nový zákon o sociálnych službách, ako aj zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Jej vystúpenie ocenil aj poslanec OĽaNO Dominik Drdul, ktorý tiež považuje PVV za rozumný výsledok štyroch strán. „Po dlhých rokoch v ňom našli dôstojné miesto ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí tvoria 10 % obyvateľstva,“ podotkol Drdul.
Naživo z NR SR
Poslanci opäť nezvolili predsedu výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva
Poslanci Národnej rady (NR) SR ani vo štvrtok nezvolili predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS). Na pozíciu kandidoval Radovan Sloboda (SaS) a opakovane aj Marian Kotleba (ĽSNS). Ani jeden z nich nezískal v tajnej voľbe potrebnú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Kotlebu podporilo 62 poslancov a Slobodu 71 zákonodarcov. Výsledky hlasovania vyhlásili v pléne, voľba sa bude opakovať.
Podľa dohôd má funkcia šéfa výboru patriť opozícii, koaliční poslanci opätovne deklarovali, že Kotlebu do tejto funkcie voliť nebudú. Sloboda pred voľbou avizoval, že sa postu predsedu výboru vzdá a chce ho len sfunkčniť.
Personálnymi voľbami poslanci ukončili tretí rokovací deň 6. schôdze NR SR. Pokračovať budú v piatok o 9.00 h, keď sa vrátia k diskusii o programovom vyhlásení vlády (PVV). Vystúpiť majú ďalší písomne prihlásení poslanci. Po skončení ich vystúpení sa budú môcť zákonodarcovia prihlásiť ústne.
SaS nepodporila pri voľbe členov Súdnej rady Svetlovskú. Baránik hovorí o rozpore s duchom programového vyhlásenia
Koaličná SaS nepodporila pri voľbe členov Súdnej rady SR sudkyňu Alenu Svetlovskú. Poslanci SaS mali pocit, že jej nominácia je v rozpore s duchom predloženého programového vyhlásenia vlády (PVV). Koalícia v ňom avizuje, že sudcovia by nemali byť členmi súdnej rady. Po štvrtkovej voľbe to povedal poslanec Alojz Baránik (SaS).
„Nepodporili sme ju nie preto, že by sme o nej vedeli, že by bola odborne nevhodná, ale preto, že sme si mysleli, že je to v rozpore s duchom PVV,“ priblížil. Poznamenal, že Svetlovská sa neprofilovala ako reformná sudkyňa, no neznamená to podľa neho, že takou ani nebude.
Baránik vysvetlil, že partneri v koalícii mali pri jej voľbe odlišný názor na to, čo je v PVV dôležité a v akej forme platí to, čo v ňom je. „My sme sa prikláňali k tomu, že keď sa raz k niečomu zaväzujeme, tak by to malo platiť aj pre nás a hneď,“ podotkol. Na otázku, či si budú partneri rovnako po svojom vysvetľovať PVV aj po jeho schválení, odpovedal, že dokument je morálny záväzok a je preto ťažké súdiť, ako ho niekto dodržiava. Dodal, že rozhodovať budú voliči o štyri roky.
Klub strany Za ľudí sa zdržal pri štvrtkovej voľbe sudkyne Aleny Svetlovskej za členku Súdnej rady SR. Novinárom to po štvrtkovej voľbe v parlamente potvrdil podpredseda parlamentu a Za ľudí Juraj Šeliga. Dodal, že strana od začiatku hovorila, že by mala problém s tým, ak by parlament, vláda či hlava štátu navrhovali do Súdnej rady SR sudcu. Považuje to za principiálnu vec.
O tejto téme podľa Šeligu rokovali v rámci koalície celý deň. „Keďže nebola dohoda, tak sme sa zdržali,“ skonštatoval.
Deviatich členov Súdnej rady volia podľa Šeligu sudcovia spomedzi seba, ostatných by mala ponúknuť širšia právnická obec. „Ide o to, zachovať rovnováhu v Súdnej rade,“ doplnil.
Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár je rád, že jeho kandidátku Alenu Svetlovskú zvolil parlament za členku Súdnej rady SR. Koaliční partneri podľa neho vedeli, že navrhne sudkyňu a neblokovali mu to.
To, že je Svetlovská sudkyňa, ju podľa Kollára nediskvalifikuje. Na Koaličnej rade sa podľa Kollára dohodli na tom, že po prijatí novej legislatívy už sudcov nenavrhnú a v budúcnosti to aj bude platiť.
Nominácia Svetlovskej vyvolala diskusie v koalícii. Programové vyhlásenie vlády (PVV) hovorí, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami.
Svetlovskú vo voľbe podporilo 83 poslancov, okrem nej zvolili advokáta Andreja Majerníka, ktorého podporilo 93 poslancov a bývalého predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka, ktorého zvolili 92 hlasmi.
Súdna rada prišla o viacero svojich členov, keď sa svojej funkcie vzdali nominanti parlamentu a vlády. Urobili tak potom, ako ich v marci informovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), že nemajú dôveru vlády. Súdna rada tak momentálne nemá šesť z 18 členov.
Premiér nie je prítomný
V parlamente od začiatku rozpravy nie je prítomný premiér Igor Matovič, čo sa nepáči predovšetkým opozičným poslancom. Poslanci za stranu Smer Erik Tomáš a Peter Žiga mu to vytýkali aj na rokovaní v stredu 22. apríla, kedy sa začala rozprava k PVV. Marian Kotleba (ĽSNS) v tejto súvislosti vtedy predložil aj pozmeňujúci návrh, aby sa rokovanie pléna prerušilo, kým nebude Matovič prítomný v sále. So svojím návrhom však nepochodil. Premiér sa ku koncu stredajšieho rokovania do pléna vrátil, predtým sa účastnil na videokonferencii predsedov vlády štátov Visegrádskej štvorky (V4).
Poslanci rozpravu k PVV o tomto bode dnes, pravdepodobne, neukončia. Schválením PVV, zrejme na budúci týždeň, parlament vysloví dôveru kabinetu Igora Matoviča. Štvorkoalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí disponuje v pléne 95 mandátmi. Na vyslovenie dôvery je potrebná nadpolovičná väčšina členov zákonodarného orgánu, teda aspoň 76 hlasov poslancov.
Vláda v PVV zvažuje zúženie právomoci generálneho prokurátora
Vláda Igora Matoviča vo svojom programovom vyhlásení zvažuje zúženie právomoci generálneho prokurátora vo vyšetrovaní. Chce preto meniť Trestný poriadok, ktorý v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní.
Kabinet avizuje, že bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov. Mimoriadny opravný prostriedok generálneho prokurátora oprávňuje vstúpiť do vyšetrovania konkrétneho prípadu možnosťou zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta. Diať sa tak môže aj vtedy, ak nadobudne dojem, že bol právoplatným rozhodnutím počas vyšetrovania porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok.
TASR sa s otázkami vzhľadom na programové vyhlásenie v otázkach prokuratúry obrátila aj na Generálnu prokuratúru (GP) SR. Hovorkyňa Andrea Predajňová odpovedala s tým, že programové vyhlásenie je politický dokument, a preto naň nebudú reagovať.
Možnosť generálneho prokurátora zrušiť obvinenie mal zaviesť podľa Nadácie Zastavme korupciu príkazom niekdajší prvý námestník GP SR Ladislav Tichý. Urobiť tak mal po novele z čias vlády Ivety Radičovej, ktorá zakazovala tzv. negatívne pokyny, ktoré dovtedy umožňovali vydať príkaz na nepodanie obžaloby. Možnosti generálneho prokurátora pri mimoriadnom opravnom prostriedku vníma nadácia za problematické najmä pri korupčných kauzách, ktoré takto môžu byť zmarené, pretože môže aj znefunkčniť dôkazy, akými sú napríklad odpočúvania.