Zhodli sa, že Slovensko musí byť v zahraničí vnímané ako spoľahlivý partner a dobrý spojenec, ktorý dodrží slovo a podieľa sa na spolupráci a solidarite.
Korčok podotkol, že rezort diplomacie vníma aj silnú úlohu v tom, aby najvyšší ústavní činitelia SR pôsobili koordinovane a komunikovali s partnermi jasne a zreteľne pozície Slovenska.
Video: Brífing po stretnutí prezidentky Zuzany Čaputovej a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.
Čaputová v stredu telefonovala aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Prezidentku informovala o spoločnom výskume vakcíny proti ochoreniu COVID-19. „Zhodli sme sa na tom, že táto vakcína musí byť k dispozícii všetkým krajinám sveta rovnako, keďže ide o globálny problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia,“ poznamenala Čaputová.
O európskej pomoci sa podľa prezidentky hovorí málo, „no svojím významom a rozsahom je nenahraditeľná“. „Je jasné, že si sami nedokážeme pomôcť a aj teraz sa ukazuje, ako veľmi dôležité je, že sme súčasťou širšieho spoločenstva,“ povedala.
V súčasnosti má SR možnosť čerpať a použiť viac ako štyri miliardy eur na pomoc občanom a ekonomike. Z nevyčerpaných európskych peňazí za minulé roky je k dispozícii 37 miliárd eur, z toho SR môže čerpať v pomere štyri percentá z HDP. Na ochranu pracovných miest, živnostníkov a podnikateľov vyčlenila Európska únia (EÚ) 100 miliárd eur, kde sa bude môcť Slovensko podieľať, zhrnula Čaputová. Pripomenula aj založenie fondu pomoci, ktorý má pomôcť ekonomikám v členských štátoch po koronakríze.
Korčok skonštatoval, že v kríze spôsobenej novým koronavírusom treba vidieť šancu na modernizáciu krajiny. „Potrebujeme investovať do životného prostredia, digitalizovať a modernizovať štruktúru ekonomiky. Verím, že slovenský hlas bude silno znieť, keď budeme oslovovať partnerov,“ uviedol šéf rezortu diplomacie.
Pri otváraní hraníc by hlava štátu uvítala koordináciu krajín EÚ so zohľadnením na zdravie občanov. Zároveň by otvorenie hraníc malo kopírovať situáciu v jednotlivých členských krajinách. „Je to skôr na bilaterálnej dohode jednotlivých krajín, ale v kontexte toho, že tvoríme jeden celok, tak voľný pohyb tovaru a služieb je jednou z poínt fungovania EÚ,“ hovorí Čaputová.