Strémy o programe vlády: Nové trestné činy? Na to treba ísť opatrne

, 03.05.2020 20:00

Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča (OĽaNO) avizuje viacero zmien v trestnej politike. Ak keď iniciatívu vlády v mnohých oblastiach víta, z niektorých návrhoch má aj obavy. Pri každom zásahu do základných práv a slobôd bude potrebné pristupovať veľmi opatrne, varuje. Tomáš Strémy z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave hovorí, ktoré vládne návrhy oceňuje a čo mu v programovom vyhlásení chýba.

Vláda sa v programovom vyhlásení podujala v oblasti trestnej politiky na väčšie zmeny. Ktoré z nich považujete za najdôležitejšie a najpotrebnejšie?

Oceňujem snahu vyriešiť otázku potreby funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vzhľadom na to, že momentálna právna úprava je de facto neúčinná. Taktiež oceňujem, že sa do programového vyhlásenia vlády dostala požiadavka zavedenia efektívneho a účinného finančného vyšetrovania s cieľom odčerpať výnosy z trestnej činnosti a taktiež požiadavka predchádzania legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Ako celkovo vnímate kapitolu venovanú prokuratúre?

Oceňujem snahu stransparentniť fungovanie týchto inštitúcií, a to počnúc výberovým konaním pri obsadzovaní prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokuratúry až po ich samotné fungovanie.

Vláda chce presadiť otvorenie Rady prokurátorov aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi a ktoré spĺňajú najvyššie morálne a odborné kritériá, pričom úroveň otvorenosti a transparentnosti jej rokovaní nastaví podľa vzoru Súdnej rady. Zlepší to samosprávu prokurátorov?

Tento systém sa osvedčil v rámci Súdnej rady, takže nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť tak aj v prípade prokurátorov.

Prekvapil vás niektorý návrh?

Prekvapili ma niektoré plánované úpravy osobitnej časti Trestného zákona, konkrétne zavedenie niektorých nových trestných činov.

Ktoré?

Napríklad úvaha nad zavedením trestného činu svojvoľného nezaplatenia faktúry. Pri zavádzaní nových trestných činov, ktoré vyplývajú zo súkromnoprávnych vzťahov, netreba zabúdať, že trestné právo je posledným prostriedkom (ultima ratio), na čo by mal myslieť aj zákonodarca pri zavádzaní nových skutkových podstát a tieto opatrne formulovať.

Vláda chce zmenu trestných procesných predpisov, ktorá obmedzí opakované vypočúvanie tých istých osôb pri zmene procesného postavenia. Môže byť človek vypočutý ako svedok a následne byť obvinený a obžalovaný bez nového vypočutia?

K tejto navrhovanej úprave bude potrebné pristupovať veľmi citlivo. Ak je osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, pred vznesením obvinenia vypočúvaná ako svedok, je povinná, aj pod hrozbou trestného stíhania za krivú svedeckú výpoveď, vypovedať pravdu. Naopak, obvinený nemôže byť nútený vypovedať a priznať sa a môže uvádzať všetky okolnosti na svoju obhajobu. Toto súvisí s ústavným právom zákazu sebaobviňovania. Taktiež takáto osoba, ktorá vypovedá v procesnom postavení svedka, nemá nárok, aby jej bol ustanovený obhajca v prípade, že si ho nemôže dovoliť. Aj preto bola procesne nepoužiteľná výpoveď osoby, ktorá vypovedala v postavení svedka a neskôr jej bolo vznesené obvinenie, a teda priznané všetky práva, ktoré s týmto postavením súvisia.

Neohrozuje to základné občianske práva?

Ako som povedal, bude treba k takejto úprave pristupovať citlivo.

Vláda chce komplexne vyhodnotiť Trestný zákon a Trestný poriadok a potom navrhnúť prípadne zmeny. Čo treba novelizovať v prvom rade?

Zvážiť novelizáciu § 125 ods. 1 Trestného zákona, t. j. škody malej, a to napríklad na úroveň minimálnej mzdy 580 eur. V súčasnosti sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Táto výška je od roku 2006 nezmenená, pričom vtedy minimálna mzda bola 252,27 eura. Myslím si tiež, že treba dekriminalizovať a depenalizovať Trestný zákon, pretože u nás stále prevláda punitívnosť, teda preferencia trestať. Na 100-tisíc obyvateľov má Slovenská republika takmer 2,5-násobne viac osôb vo výkone trestu a vo výkone väzby, ako je to v krajinách západnej Európy. Napríklad údaje z roku 2014 boli nasledujúce: Slovensko – 185 trestaných, Nemecko – 76, Holandsko – 69. Tiež však treba zvážiť zavedenie zásad trestného práva hmotného do Trestného zákona a zriadenie Inštitútu (kriminológie) pre výskum kriminality, ktorý by bol novým impulzom pre trestnú politiku, pretože ako jeden z mála členských štátov Európskej únie takýto inštitút nemáme.

Aké ďalšie výzvy čakajú slovenskú trestnú politiku?

Ak ide o procesnoprávny aspekt, tak to bude komplexná reforma vykonávania úkonov prípravného konania s kľúčovým cieľom zjednodušiť, sprehľadniť a zrýchliť priebeh tejto časti trestného konania. Takýmto spôsobom by sa po dlhom čase odstránila nerovnováha spôsobená tým, že Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 zaviedol pomerne rozsiahle zmeny súdneho konania, zatiaľ čo koncepcia predsúdneho konania ostala v podstate nezmenená. Snahou v tomto ohľade by malo byť vytvorenie prípravného konania ako policajtom vykonávaného a prokurátorom kontrolovaného systému zabezpečovania dôkazov s ich reálnym výkonom až v súdnom konaní, samozrejme, len za predpokladu, že vec už nebude vybavená bez potreby predloženia veci na súd niektorým z už dosiaľ využívaných spôsobov upravených v Trestnom poriadku.

K naznačenej kooperácii subjektov podieľajúcich sa na tvorbe a uskutočňovaní trestnoprávnych noriem môže významne prispieť aj zavŕšenie procesu elektronizácie justície v podobe vytvorenia funkčného prepojenia informačných systémov zriadených na jednotlivých inštitúciách. Jednou z kľúčových úloh slovenskej trestnej politiky bude aj vytvorenie legislatívneho rámca pre multidisciplinárnu spoluprácu subjektov podieľajúcich sa na zabezpečení ochrany práv detskej obete trestného činu, tak, aby k efektívnej a rýchlej ochrane týchto práv došlo už v priebehu prípravného konania. Rovnako tak bude potrebné vytvoriť legislatívne podmienky na zefektívnenie vykonávania finančného vyšetrovania, a to spružnením inštitútov súvisiacich so zaistením majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a prostriedkov určených na jej spáchanie, tak, aby sa v čo možno najširšej miere predišlo tzv. zbavovaniu sa majetku páchateľmi trestných činov po tom, ako sa dozvedia o záujme orgánov činných v trestnom konaní o ich osoby.

Ako hodnotíte zámer zavedenia troch nových inštitútov – súkromnej obžaloby podľa vzoru nemeckej právnej úpravy, obžaloby vo verejnom záujme v prípadoch domáceho násilia a obžaloby vo verejnom záujme v prípade nečinnosti prokuratúry pri korupcii podľa vzoru americkej úpravy?

V prípadoch obžaloby vo verejnom záujme domáceho násilia a súkromnej obžalobe pre vybrané trestné činy týkajúce sa sféry poškodeného ide o posilnenie postavenia poškodeného, kde sa mu priznáva právo obrátiť sa na trestný súd, ktoré mal dosiaľ v trestnom konaní len prokurátor. V prípade obžaloby vo verejnom záujme podľa amerického vzoru ide o zjavnú snahu vlády motivovať osoby, ktoré majú vedomosť o trestnej činnosti, kde vznikla štátu škoda v dôsledku korupcie alebo klientelizmu, aby podali túto obžalobu, a teda pomohli štátu, v prípade, že orgány činné v trestnom konaní nezasiahli.

Takže si myslíte, že tieto nové inštitúty sú dobré a potrebné?

Neviem sa k tomu vyjadriť, vzhľadom na to, že programové vyhlásenie neobsahuje podrobnú špecifikáciu týchto bodov. Z programového vyhlásenia nie sú zrejmé konkrétne podmienky, za akých bude možné tieto inštitúty využívať. Bude si potrebné v prvom rade počkať na navrhované znenie týchto legislatívnych zmien a potom bude možné sa k tomu špecifickejšie vyjadriť.

Vláda chce, aby legálne získaný informačno-technický prostriedok bol automaticky použiteľný aj v inej trestnej veci. Ako je to dnes?

V prípade vyhotovovania obrazových, zvukových a/alebo obrazovo-zvukových záznamov je možné použiť tieto záznamy v inej trestnej veci ako dôkaz len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva. Podobne je to aj v prípade odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky.

Prečo je použitie informačno-technických prostriedkov a odpočúvania dnes takto obmedzené? Neobávate sa, že by zmenou mohlo dôjsť k nárastu neprimeraných zásahov do súkromia občanov?

Pri každom zásahu do základných práv a slobôd bude, samozrejme, potrebné pristupovať s obzvlášť zvýšenou opatrnosťou.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vláda Igora Matoviča #Tomáš Strémy #programové vyhlásenie vlády
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku